Pôrod bol zážitok
Týždeň pred termínom pôrodu odišla budúca mamička k rodičom do Považskej Bystrice, odkiaľ obaja s Mariánom pochádzajú a rozhodli sa priviesť tamna svet aj svoje bábätko. „Ja som ostal v Bratislave pracovať. Katarína mi o pár dní zavolala, že to už asi prišlo, zrušil som popoludňajšiu prácu, sadol som do auta a cestoval za ňou. Do pôrodnice sme prišli o šiestej, o ôsmej sme sa dostali na predprípravnú izbu,“ prekvapuje detailami Marián. „Katarína mala strašné bolesti, ja som po celý čas vedľa nej ležal a prežíval som to ako na vlastnej koži. Som veľmi empatický. Boli sme tam iba sami dvaja, stále som jej len niečo šepkal do ucha. A potom nás vzali na pôrodnú sálu. Chodili sme predtým spolu aj na predpôrodnú prípravu, takže som bol poučený a pamätám si, že na sále som ju vo fi nále suverénne a dosť nástojčivo inštruoval, čo a ako má robiť. Pôrod bol brutálne intenzívny zážitok a mám pocit, že nás ešte viac spojil.“
Nová etapa života
Mnohí muži hovoria o prvých okamihoch po narodení dieťaťa ako o explózii radosti, o eufórii, ktorá sa dostaví, ale Marián mal iné pocity. „Dorotka prišla na svet o tretej ráno, do izby sme sa dostali asi o piatej, takže Katarína hneď zaspala. Ja som vyšiel na balkón, už svitalo, ale ešte bolo vidieť mesiac aj hviezdy. Vtáčiky čvirikali, stál som tam a hľadal v sebe ten pocit radosti, ale nič. Len únava, a aj spokojnosť, pocit akéhosi šťastia z úspechu. Počúval som tie vtáčiky a povedal som si: Tuším sa začína nová etapa nášho života.“ Dorotka sa od začiatku prejavovala ako výrazná osobnosť. Veľa plakala, málo spala. Keď vedela sedieť, chcela už iba sedieť. Bolo ju treba nosiť, hojdať, dojčiť, prebaľovať… „Hovorí sa, že otec sa stáva otcom až neskôr, matka je matkou od momentu ako v nej dieťa rastie. Mne naozaj chvíľu trvalo, kým som sa stal otcom. Musel som si k tomu malému človeku hľadať cestu. A hľadal som si ju dosť dlho, myslím, že zlom nastal až po troch-štyroch mesiacoch. Chceli sme si kúpiť väčší byt, veľa som pracoval, Katarína bola stále nevyspatá, snažil som sa jej pomáhať, ale vždy som popri starostlivosti o Dorotku musel aj pracovať. Bol som dosť nervózny. Celé mi to došlo až vtedy, keď so mnou začala komunikovať. A teraz som do toho decka úplne zbláznený. Je to môj miláčik najväčší,“ vyčíta si tak trochu spätne.
… pokračovanie článku čoskoro 🙂
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Oľga Belešová
[dropcap type=“1″]F[/dropcap]Ľuboš Žákovič
