Čo ste chceli vedieť – cmúľanie prsta, kedy je čas na nočník,...

Čo ste chceli vedieť – cmúľanie prsta, kedy je čas na nočník, prečo sa dieťa načahuje za mobilom či ovládačom

Netreba mať doktorát z detskej psychológie ani študovať Pavlove reflexy, aby ste vychovali dieťa. Každý rodič sa však z času na čas ocitne na neznámej výchovnej križovatke, kedy je správna smerová tabuľa na nezaplatenie. Nechať sa nasmerovať znamená predísť nesprávnemu odbočeniu, čo môže mať v kontexte výchovy dieťaťa ďalekosiahle dôsledky.

Prinášame vám “smerové tabule” pre tri najčastejšie výchovné situácie, ktoré spôsobujú bezradnosť u rodičov dojčiat a batoliat.

Dovoliť dieťaťu cmúľať si prst?

Cmúľanie palca alebo prsta môže mať niekoľko dôvodov a v závislosti od nich ako aj od intenzity cmúľania je potrebné situáciu s dieťaťom riešiť prípadne neriešiť.

Prsty alebo aj celé ruky si vkladajú do úst už dojčatá. Zvyčajne ide ale skôr o “obhrýzanie” ako o cmúľanie. Ústa sú nástrojom poznávania a dojča sa týmto spôsobom zoznamuje s vlastným telom. Ide o prirodzené správanie, ktoré vývinom postupne vymizne a nevyžaduje si zvláštnu pozornosť rodiča. Dôvodom obhrýzania pästičiek v tomto veku môžu byť aj rastúce zúbky. V tomto prípade je možné dieťatku ponúknuť náhradné objekty – rôzne hryzadlá – ktoré prinesú rýchlejšiu úľavu od svrbenia.

Ak si dieťatko cmúľa prst krátko – pár minút denne, napríklad pri zaspávaní, je to úplne v poriadku. Pravdepodobne sa potrebuje len rýchlo upokojiť.

Ak ide vyslovene o cmúľanie prsta, ktoré je časté a intenzívne i počas dňa, dôvodom môže byť, že je dieťa nedokŕmené a to v oboch zmysloch slova.

U dojčených detičiek môže ísť o nedokŕmenie potravou pri nedostatku materského mliečka. V tom prípade je potrebné urobiť opatrenia na zvýšenie jeho produkcie alebo zvážiť prikrmovanie mliečnymi formulami.

Nedokŕmenie je však potrebné chápať aj v širšom zmysle slova, ako nedostatočné cítenie pocitu bezpečia. Práve útle detstvo je kľúčové pre vytvorenie pocitu takzvanej bazálnej istoty, ktorá dáva základ pre ďalší zdravý psychický vývin dieťaťa. Táto základná istota vychádza predovšetkým zo vzťahovej väzby matka – dieťa. Ak dieťatko potrebuje pre upokojenie ďalší objekt (cmúľanie prsta), problém môže byť práve v tejto oblasti. Mamička sa môže v tomto smere pokúsiť zintenzívniť svoj kontakt s dieťatkom. Dopriať mu viac svojej prítomnosti, telesného kontaktu, snažiť sa čítať jeho signály, identifikovať potreby a bezprostredne ich napĺňať. Dôležité v tomto smere je nenechávať dieťatko osamote vyplakať, napríklad pri zaspávaní. Dieťa potrebuje nadobudnúť istotu, že mamička je tu vždy, keď ju potrebuje.

Cmúľanie prsta by podobne ako cumľanie cumlíka malo za normálnych okolností vymiznúť najneskôr do troch rokov. Odnaučiť dieťa od tohto “zlozvyku” je veľmi náročné aj preto, že prst mu nemôžete zobrať tak ako iné náhradné upokojovadlo (napr. cumlík). Snažte sa byť trpezliví, nátlakom a hnevom situáciu nevyriešite. Ak potreba cmúľania prsta nevymizne ani po treťom roku, vyhľadajte odbornú pomoc.

Od akého veku sa dieťa dokáže pýtať na nočník?

Posádzanie detí na nočníky niekedy pripomína hlavnú disciplínu olympijských hier mamičiek. Najkomickejšie je vidieť polročné dieťatko, ktoré ešte nedokáže stabilne sedieť, ako obložené vankúšmi tróni na nočníku. Vraj nech si zvyká. To je ako posádzať ho od narodenia do školskej lavice, aby mu v budúcnosti išlo čítanie. Dieťatko si nedokáže “zvyknúť” na niečo, na čo nie je fyzicky ani psychicky zrelé. (Pozn.: V tomto príspevku nehovoríme o bezplienkovej komunikačnej metóde, ktorej podstata spočíva v iných princípoch ako samotné učenie dieťatka na nočník.)

Učiť dieťa na nočník má zmysel v čase, keď sa u neho rozvinie schopnosť rozpoznať svoju potrebu, na krátky čas ju fyzicky ovládnuť a oznámiť dospelému. Vyžaduje si to istú úroveň fyzickej a psychickej zrelosti – dostatočnú zrelosť nervovej sústavy, motorickú schopnosť, kognitívnu zrelosť a istú úroveň reči. Keď sa toto všetko stretne, je dieťatko pripravené na nočník. Zvyčajne sa tak stane medzi 18-tym a 24-tým mesiacom.

Podľa čoho spoznáte, že je dieťatko dostatočne zrelé?

  • poslúcha jednoduché inštrukcie
  • rozumie a aj aktívne používa slová súvisiace s vykonávaním potreby (napr. cikať)
  • dokáže samo prísť na nočník, posadiť sa, vstať a odísť
  • prejavuje záujem o používanie nočníka
  • plienku máva suchú dlhšie ako dve hodiny počas dňa

Prečo sa malé dieťa túži hrať s mobilom/kľúčmi/diaľkovým ovládačom, aj keď má okolo seba veľa hračiek?

Dieťa obklopené pestrofarebnými interaktívnymi hračkami sa aktívne naťahuje za obyčajnými kľúčmi od bytu? Je ochotné prekonať akúkoľvek prekážku, len aby ukoristilo tento “zaujímavý” kus kovu a vložilo ho do úst alebo aspoň zblízka preskúmalo prštekmi a zrakom? Prečo to robí?

Jednoducho napodobňuje to, čo vidí robiť dospelých. Učenie napodobňovaním je jedným zo základných princípov sociálneho učenia. Dieťatko získava v útlom veku základné vzorce správania predovšetkým od svojich rodičov, starších súrodencov a iných ľudí vo svojom najbližšom okolí. Aktívne sleduje ich konanie a snaží sa ho napodobniť. Takýmto spôsobom vzniká napríklad aj prvý sociálny úsmev, keď dieťatko uprene pozerá na usmiatu tvár svojho blízkeho a potom mu úsmev opätuje.

Odborníci pritom tvrdia, že deti svojím správaním napodobňujú predovšetkým správanie ľudí, ktorých majú radi. Je to prirodzené, trávia s nimi najviac času a stávajú sa pre nich istým vzorom správania. Zvykne sa hovoriť, že ak by ste vypražili slona a zjedli ho, bez váhania to urobí aj vaše ročné dieťa. Detičky v tomto veku ešte nezvažujú konanie logickým spôsobom, jednoducho sa ho snažia sledovať a mechanicky zopakovať.

A teraz ruku na srdce, ktoré predmety máte vy, ako rodičia, najčastejšie v rukách? Mobil, kľúče, diaľkový ovládač?

Autorka článku je psychologička