Dieťa a zvierací miláčik: Nie je dôvod na obavy!

Stojíte pred voľbou, či dieťatko alebo zviera? Potom vedzte, že mnoho rodín vyrieši dilemu nenásilnou kombináciou oboch. Ak navyše pribudlo zvieratko do rodiny ešte pred narodením dieťaťa, je prirodzené, že by malo mať svoje miesto medzi jej členmi nadobro „zaškatuľkované“.

Zvieratko nie je hračka. Toto by si mal uvedomiť každý, kto plánuje spolužitie s nemou tvárou v jednej domácnosti. Ak je táto domácnosť ešte bez detí, istotne treba zvážiť, aký typ zvieratka sú budúci majitelia schopní akceptovať aj pri narodení dieťaťa, prípadne na koľko rokov svojho domáceho maznáčika plánujú. Okrem uvedomenia si, akého veku sa jednotlivé druhy zvierat dožívajú, je totiž samozrejmé, že domáce tvory od rybičiek až po psíka potrebujú svoj príbytok, lásku i starostlivosť. Čím väčšie zvieratká, tým sú väčšinou vyššie aj nároky na starostlivosť o ne a pozornosť zo strany majiteľa. Nie je to však nič, čo by sa pri dôslednej príprave a postupom času nedalo zosúladiť. Práve naopak – čas venovaný osobitne domácim chlpáčikom sa majiteľovi väčšinou vráti. Ak sú tieto tvory milované, opätujú to niekoľkonásobne. Aj preto bude domácnosť so zvieraťom pri správnom prístupe chovateľa fungovať aj po narodení dieťaťa v duchu prítulnosti, oddanosti a lásky.

[pull_quote_center]„Pes je pri deťoch dôležitý kvôli ich imunite a okrem toho v nich rozvíja empatiu, emočnú inteligenciu, cit, pocit zodpovednosti a u nás momentálne aj pokusy dievčat o nežné dotyky“, myslí si herečka Kristína Farkašová.[/pull_quote_center]

Strach máva veľké oči

shutterstock_135165083Od detstva každý z nás počúva o dôležitosti prevencie. Preventívne nás očkujú, preventívne sa vyhýbame situáciam, ktoré by mohli znamenať úraz, preventívne berieme vitamíny alebo si, s ohľadom na možné následky, čistíme zuby, dávame robiť EKG či odbery krvi. Práve slovko „prevencia“ stojí neraz aj za náhlym rozhodnutím vzdať sa domáceho maznáčika pred príchodom nového človiečika do rodiny. Strach, že by nemuselo fungovať súžitie, obavy zo žiarlivosti zvieracieho obyvateľa, rešpekt pred alergiami či požiadavky dvojnásobnej starostlivosti, bývajú dôvodom preventívneho „vyčistenia“ domácnosti, predovšetkým od chlpatých spoluobyvateľov. Pravdepodobnosť, že pri pravidelne očkovanom a odčervenom zvieratku dôjde na neželané choroby a že si na seba zvieratko a dieťa (i jeho organizmus) nezvyknú, je pritom minimálna, ak sa dodržia isté pravidlá. Veterinárny lekár Pavol Valašek vníma z tohto hľadiska prítomnosť chlpáčika v rodine s dieťaťom ako prospešné rozhodnutie. „O psíka musí byť postarané po zdravotnej stránke a treba mu venovať dostatok času. Navyše bolo opakovane dokázané, že vývoj imunitného systému dieťaťa so psom v jeho blízkosti paradoxne nevedie k zvýšeniu výskytu alergií,“ uvádza zo skúseností. Tie si prakticky dopĺňa vo svojej domácnosti pri dvoch deťoch, mačkách a psom miláčikovi. „Naše zvieracie skóre pri štvorročnom a šesťročnom potomkovi je tri mačky a jeden pes. Áno, máme doma viac chlpov ako v domácnosti bez zvierat, ale naše deti napriek tomu nebývajú choré. Netvrdím, že je to iba vďaka nášmu zverincu, ale som presvedčený, že svoj podiel na tom istotne má.“

[pull_quote_center]Je veľmi dôležité, ako vnímajú domáce zvieratko samotní rodičia. Ak mu preukážu patričnú náklonnosť a venujú náležitú starostlivosť, stanú sa príkladom pre svoje deti už v útlom veku,“ upozorňuje klinická psychologička Slávka Pecárová.[/pull_quote_center]

Detné celebrity sa ich nevzdali

„Vždy som hovorila, že keď raz budem mať deti, budú vyrastať so psíkom,“ vyznáva sa dvojnásobná mama a talentovaná herečka Kristína Farkašová. Jej sen sa stal skutočnosťou a popri dvojičkách Matilde a Ele sa stará v spoločnej domácnosti aj o psieho spoločníka menom Pompi. Nuž, a prečo je presvedčená, že je to skvelá kombinácia? „Pes je pri deťoch dôležitý kvôli ich imunite a okrem toho v nich rozvíja empatiu, emočnú inteligenciu, cit, pocit zodpovednosti a u nás momentálne aj pokusy dievčat o nežné dotyky,“ vymenúva všetky pozitíva. Bytostne je presvedčená, že Pánbožko im postavil do cesty Pompi s vedomím, že spolu s partnerom splodia dvojičky. „Pompi je to najzaujímavejšie, čo doma máme, a jeho meno bolo dokonca prvé slovo, ktoré Matilda a Ela dokázali rozšifrovať. shutterstock_134792720Pompi až dojímavo ľúbia a cítia, že je to dobrá duša. Čo však cíti Pompi pri ich záujme, to sa jej radšej nikdy neopýtam,“ zakončí vtipne sympatická Kristína, ktorá si aj medzi „kolegovcami“ zo šoubiznisu nachádza vo zvieracej otázke spriaznené duše. Jednou z nich je rozhodne aj charizmatická Lucia Hablovičová, ktorá má doma opačné garde v pomere zvieracích a detských obyvateľov. „Syn Theo sa nám narodil do domácnosti s dvoma psíkmi – s najdúchom Pukim a jeho synom Minim,“ netají sa bývalá modelka a riaditeľka súťaže krásy. Podľa jej slov sa aj malý Mini správa úplne inak, ako do príchodu Thea na svet. „Vonku sa detí bál, a preto ich nemal veľmi rád, nášho synčeka si však veľmi obľúbil a asistuje mi dokonca aj pri prebaľovaní,“ vyjadruje sa v prospech zvieracieho kamaráta pre prvorodeného potomka. To, že je náročné zladiť starostlivosť o dvoch „havkáčov“ i dieťa pod jednou strechou, vôbec netají, ale zároveň si uvedomuje ich prínos pre osobnostný vývoj svojho syna: „V poslednom čase musím dávať pozor, aby sa Theo nekŕmil tým istým keksom, ktorý tajne dáva Minimu, ale zároveň mám pred sebou krásny obraz spätnej väzby v podobe vzájomných sympatií.“

[pull_quote_center]Zvieratko nie je hračka. Toto by si mal uvedomiť každý, kto plánuje spolužitie s nemou tvárou v jednej domácnosti.[/pull_quote_center]

So zvieratkom úcta k životu

Pojem domáce zvieratko nie je v každej rodine rovnaký. Nemálo rodín má psíka, mačičku, zajačika alebo korytnačku preto, lebo rodičia neodolali tlaku svojich detí. Neskôr potom pre rodičov slúžia ako príklad rukolapnej nezodpovednosti detí. V takomto prípade nie je zvieratko rodinným miláčikom, ale povestným otĺkančekom z románu Charlesa Dickensa Princ a bedár. „Je veľmi dôležité, ako vnímajú domáce zvieratko samotní rodičia. Ak mu preukážu patričnú náklonnosť a venujú náležitú starostlivosť, stanú sa príkladom pre svoje deti už v útlom veku,“ upozorňuje klinická psychologička Slávka Pecárová. Aj v tomto prípade však nesmú zabúdať, že pozornosť a starostlivosť je nutné rozdeliť medzi zvieratá a deti rovnomerne. Aj vďaka tomu budú vzťah k zvieraciemu tvorovi vnímať pozitívne a naučia sa pre život také dôležité zručnosti, akými sú schopnosť mať rád, vedieť pozorovať, vnímať rozdiely, učiť sa reagovať a ceniť si život oblečený do akéhokoľvek kožúška. „Pri existencii kladného príkladu v spolužití ľudí s domácimi zvieratami je potom oveľa vyššia pravdepodobnosť, že z detí nevyrastú tyrani, ale empatické bytosti bez egoizmu,“ konštatuje na záver odborníčka v oblasti psychológie a jednodetná mama s mačacím spoluobyvateľom doma.

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Katarína Kopcsányiová, Lenka Slaná