Pokračovanie článku: Malá poradňa pre otcov: Cestovanie s deťmi #1
Vlak
Na väčšie vzdialenosti je omnoho lepším riešením cestovanie vlakom. Ak to umožňujú okolnosti, čo znamená, že štart i cieľ cestovania je spojený železnicou, netreba váhať. Navyše väčšina osobných vlakov má vozeň s oddelením pre rodičov s deťmi, čo starostlivému oteckovi poskytne pocit, že bude oňho dobre postarané. Nevýhodou vlaku je, že otec, vlečúci deti, musí vliecť aj batožinu. Predpokladajme však, že na stanicu sa dopraví autom či taxíkom a pomôže mu manželka či nejaký obetavý kamarát. Po nastúpení do vlaku už môže ísť všetko ako po masle a keď sa vlak rozbehne, má starostlivý otecko na starosti už len dozor nad deťmi. Nemusí šoférovať, nemusí dávať pozor na cestu, v podstate sa o nič nemusí starať a čo mnohí oteckovia privítajú – majú svoje deti len pre seba a môžu sa tešiť sa z toho, aké pekné citové puto nadviažu a neskôr v starobe naň budú s láskou spomínať.
Výhody vlaku
Aby cesta vlakom prebiehala pokojne, tu je zopár rád: nikdy necestujeme bez miestenky, pretože len tak máme istotu, že budeme sedieť. Pri kúpe miestenky uprednostníme pre dieťa/deti miesto pri okne. Pre dieťa je okno vlaku čosi ako obrovská televízna obrazovka a na dlhý čas mu poskytne plno zábavy. Síce bez zvuku a deja, ale pánboh zaplať aspoň za to. V batožine majme niečo na pitie a jedenie, niečo na čítanie pre dieťa, niečo na kreslenie pre dieťa a nejaké hračky pre dieťa. Treba si uvedomovať, že detská pozornosť je krátkodobá a podnety treba vhodne striedať. Keď sa podnety vyčerpajú a v kupé nesedí žiadna ochotná teta či pani, ktorá deti zabaví svojimi všetečnými otázkami (ako sa volajú, či chodia do škôlky, či majú psíka, atď.), vlak nám poskytne ďalšiu skvelú zábavu: prechádzku po jednotlivých vozňoch. Autor tohto textu to má vyskúšané a funguje to. Pri ceste z Bratislavy do Žiliny desaťkrát prešiel s dvomi deťmi od lokomotívy cez dvanásť vagónov až na koniec súpravy a naspäť. Deťom sa to páčilo, najmä prechod medzi vagónmi ich nesmierne bavil.
Nástrahy
Cestovanie vlakom má však svoje nebezpečenstvá a nástrahy. Nemám na mysli vykoľajenie či opitých fanúšikov futbalu. Omnoho väčšie riziko predstavujú driemoty či spánok starostlivého otca. Deti sa hrajú alebo si pozerajú obrázkovú knižku, otecko zabudne na ostražitosť a vlak ho ukolíše k spánku. Zobudenie môže byť šokom. V kupé deti nie sú a spolucestujúci vám s čudným škodoradostným výrazom v tvári povedia, že pred chvíľou kamsi odišli. Ešte väčší šok zažijete, keď sa vlak práve rozbieha, vy vyzriete von oknom a na akomsi cudzom nástupišti vidíte svoje dieťa, ako bezradne stojí a pozerá na odchádzajúci vlak. Túto hrôzu nebudem ďalej rozvádzať a jedinou radou je – nespite! Vypite desať káv a nespite!
Tréning je dôležitý
Sú však aj prototypy nezodpovedných oteckov. Tí po dvoch hodinách vypätej a sústredenej starostlivosti o deti zacítia potrebu aspoň na chvíľu sa uvoľniť a požiadajú spolucestujúcich, či im deti na chvíľu nepostrážia. Deťom prikážu, aby nikam nešli, aby pozerali von oknom alebo si čítali, pretože otecko si odskočí len na záchod. A potom nasleduje beh cez celý vlak do reštauračného vozňa, tam si otecko dá kávu a do nej jeden rum či koňačik a nasleduje beh naspäť. Po piatich takýchto behoch je katastrofa na spadnutie, pretože otecko si nájde v reštauračnom vozni nejakého známeho, zarozpráva sa a na deti zabudne. Pýtate sa, ako sa dá zabudnúť na vlastné deti? No tak si vyskúšajte cestovať s nimi z Bratislavy do Košíc a verte mi, najneskôr v Kysaku už nebudete vedieť, ako sa voláte a nie, že ste mali so sebou aj nejaké deti. Tomuto však dokáže zabrániť kvalitný a pravidelný tréning, kedy budete cestovať s deťmi len na 20 km, potom na 40, atď. Tak sa vytrénujú aj deti, takže pri ceste vám nedovolia zaspať a nikdy vás nikam nepustia samého, ani na záchod.
Prečítajte si tiež:
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Dušan Taragel
