Malá poradňa pre otcov: Cestovanie s deťmi #1

Čo všetko môže postretnúť otecka počas cestovania s malými deťmi? Aké nástrahy naňho číhajú a na čo si má dávať mimoriadny pozor? Nasledujúce rady sa naučte naspamäť, možno tak zabránite vykoľajeniu vlaku či inej dopravnej katastrofe.

Cestovanie s malými deťmi dokáže neskúseného muža pripraviť o rozum či dokonca priviesť ho k samovražde. Na druhej strane, tento zážitok dokáže iného muža zoceliť a vytrénovať aj na horšie situácie, ktoré raz môžu prísť – napríklad príchod mimozemšťanov či epidémiu zombie. Väčšina mužov pri rodinnom cestovaní s deťmi prenecháva ženám bremeno základnej starostlivosti a sami sebe prisúdia úlohu nosiča batožiny, ochrancu, šoféra či hovorcu. Je to chyba, pretože jedného dňa sa stane, že muž musí s vlastnými deťmi cestovať sám a vtedy sa ukáže, či je schopný zvládnuť aj náročné stresové situácie.

Čím cestovať

Dajme bokom dôvody, prečo by mal muž sám cestovať s malými deťmi. Skôr si povedzme, čo považujeme za cestovanie: ide o dopravu na vzdialenosť väčšiu ako 50 kilometrov. Kratšie vzdialenosti sa dajú vydržať bez problémov, pretože pri dnešnej rýchlosti cestovania sa deti ani

nestihnú spamätať, a už sú v cieli cesty. Pri väčších vzdialenostiach už musíte rátať s tým, že deti vás prekvapia svojimi požiadavkami, ktorých bude určite viac ako Žiadostí národa slovenského z roku 1848. Prežiť tento príval vám umožní napríklad aj to, aký druh dopravného prostriedku si vyberiete. Každý z nich má svoje výhody a nevýhody a deti ich dokážu majstrovsky využívať, aby vás zaskočili, zneistili a vytĺkli z vás to, čo chcú.

Automobil

Dnes je bežné, že aj sociálne slabšie rodiny vlastnia automobil. Tento dopravný prostriedok je blízky mužskej povahe, pretože muž ho ovláda a automobil zväčša nekladie odpor ani zbytočné otázky. Muž je pánom a automobil mlčanlivým sluhom, navyše, ak je vybavený prehrávačom, svojmu pánovi aj veselo vyhráva podľa jeho ľubovôle. Treba si uvedomiť, že toto všetko skončí vo chvíli, keď muž naloží do auta svoje malé deti a bez asistencie manželky vyrazí napríklad z Bratislavy do Košíc, aby ich tam odviezol na prázdniny.

Začiatok cestovania je zvyčajne optimistický, pretože deti sú saturované, t. z. najedené, vybozkávané mamičkou na rozlúčku, navyše spacifikované lízankou a tešia sa na výlet. Občas aj zaspia a ich otec, pán a šofér auta, je spokojný a sústredí sa na jazdu. Táto idyla sa skončí vo chvíli, keď sa deti spamätajú a zistia, že ich starostlivá matka v aute nesedí a otec, krútiaci volantom, ich nevníma. Začnú vyslovovať svoje požiadavky a ak sú také malé, že hovoriť ešte nevedia, spustia jednoducho plač. Ďalšia lízanka vyrieši situáciu len na chvíľu. Deti budú požadovať: niečo na jedenie, niečo na pitie, niečo na hranie, budú chcieť cikať, niektoré sa povracajú. Plačúce deti bude treba utíšiť, iné treba prebaliť. Toto všetko sa nebude dať vykonať počas jazdy spoza volantu, takže cesta sa stane prerušovanou, pán a šofér auta zneistie, napokon otupie morálne aj citovo. Deti dopraví do Košíc pocikané, pokakané, hladné a smädné a s vyplakaným hlasom, čo sa rýchlosťou svetla dozvie jeho manželka v Bratislave a zvyšok príbehu si určite viete domyslieť.

Prečítajte si tiež:

Malá poradňa pre otcov: Cestovanie s deťmi #2

 

[dropcap type=”1″]T[/dropcap]Dušan Taragel