Placenta je novým, sľubným zdrojom kmeňových buniek

Placenta je novým, sľubným zdrojom kmeňových buniek

Uplynulo viac ako 40 rokov, čo medicína úspešne prvýkrát použila na transplantáciu kmeňové bunky. Vedci ich izolovali z kostnej drene. Významným medzníkom v oblasti liečenia závažných ochorení bol rok 1978 a zistenie, že vhodným zdrojom kmeňových buniek je pupočníková krv. Nasledovalo ďalších 10 rokov intenzívnych výskumov, kým sa pupočníková krv použila na transplantáciu. Úspešnosť tohto postupu potvrdzuje fakt, že odvtedy sa v celom svete vykonalo viac ako 30 000 transplantácií pupočníkovej krvi. Pokrok sa však nezastavil. Vedci hľadajú ďalšie zdroje kmeňových buniek a ako naznačujú posledné výskumy, veľký potenciál má aj donedávna nepovšimnuté tkanivo placenty.

Výnimočnosť kmeňových buniek

Kmeňové bunky sú v centre záujmu medicíny pre ich jedinečné vlastnosti. Základným charakteristickým znakom kmeňových buniek je totiž ich schopnosť premeniť sa na viaceré typy buniek a unikátna schopnosť sebaobnovy. V ľudskom organizme dokážu regenerovať poškodené tkanivá a vedia obnoviť bunky, ktoré sa opotrebujú. Ďalšou jedinečnou vlastnosťou kmeňových buniek je ich schopnosť znižovať zápalové procesy prebiehajúce v poškodenom tkanive. To umožňuje organizmu sa regenerovať a liečiť.

Prečo práve placenta?

Placenta, ktorá je po pôrode za normálnych okolností znehodnotená ako biologický odpad, je počas vnútromaternicového vývinu veľmi dôležitá a tvorí ochrannú bariéru pre plod. Zabezpečuje spojenie matky s plodom a medzi jej funkcie patrí dodávanie živín, odvádzanie odpadových látok a výmena plynov. Je zdrojom všetkých dôležitých látok pre rast a vývoj plodu.  Pre svoju nezastupiteľnú úlohu jej hovoríme aj „strom života“.  Rôznorodá populácia buniek, ktoré sa nachádzajú v placente, je schopná vyvinúť sa do kostných, tukových, pečeňových, pankreatických, neurálnych, či svalových buniek. Preto majú veľký terapeutický potenciál  a v regeneratívnej medicíne a hrajú dôležitú úlohu pri obnove poškodených tkanív a vytváraní nových ciev.

Výskum postupuje

V súčasnosti prebieha podľa údajov z registra klinických skúšaní viac ako 20 štúdií, používajúcich kmeňové bunky z placenty. Až po zverejnení výsledkov budeme vedieť viac. Ale očakávania v medicíne sú veľké. Regeneračné schopnosti týchto buniek boli potvrdené na experimentálnych zvieracích modeloch a klinických skúškach pri liečbe detskej mozgovej obrny, mozgovej mŕtvice, infarktu myokardu, poškodenia miechy, cirhózy pečene i pri obnove kostných a chrupavkovitých tkanív. Tlmia aj funkciu imunitného systému, čo výrazne pomáha pri zmiernení komplikácií po transplantácii krvotvorných kmeňových buniek a iných orgánov. Sú tiež účinné pri liečbe autoimunitných ochorení, akými sú reumatoidná artritída, skleróza multiplex a Crohnova choroba. Testuje sa aj využite kmeňových buniek z placenty pri liečbe kardiovaskulárnych ochorení ako ischémia alebo arterioskleróza.  Potenciál kmeňových buniek z placenty je obrovský a zostáva len otázkou času, kedy vedecké skúmanie prinesie ich ďalší pozitívny príspevok k zachovaniu a obnove zdravia.

Prečítajte si tiež:

10 faktov o pupočníkovej krvi, ktoré vás možno prekvapia