Keď deti žiarlia

Nový člen rodiny v podobe malého bábätka alebo nový partner po maminom boku. Obe situácie dokážu vyvolať detskú žiarlivosť a poriadne tak rozkývať pokojnú rodinnú hladinu. Ale ako takmer vo všetkom, aj tu platí, že najviac pomáha láska. 

Ešte donedávna mala Klárka svoju maminku iba pre seba. Každé jej pohladenie, dotyk, bozk. Celé dni sa hrali a čítali si z knižiek. Nebol nikto, s kým by sa trojročné dievčatko muselo o pozornosť najmilovanejšej osoby deliť. Cítila sa ľúbená a v bezpečí. Jedného dňa sa začalo mamine bruško nejako zázračne zväčšovať. Vraj v ňom rastie jej malá sestrička alebo braček.

Ešte donedávna boli s mamou sami dvaja. Trinásťročný Matúš a jeho mama Eva. No jedného dňa si ujo Milan do ich bytu priniesol veľký kufor a už neodišiel po dvoch dňoch, ako mnohokrát predtým. Vraj s nimi bude bývať. Dva príbehy a jedna spoločná emócia. Detská žiarlivosť.

Všímajte si ma!

“Mysleli sme si, že všetko bude ako v krásnom filme. Prídeme domov s bábätkom a naša staršia dcérka si bude svoju maličkú sestričku užívať. Na začiatku nakúkala do postieľky, zvedavo sa prizerala, ako pije a ako sa kúpe. No prešli asi tri mesiace a nastala dramatická zmena. Akoby šibnutím čarovného prútika,” opisuje začiatky náročného obdobia Iveta, ktorej sa narodením druhého dieťatka splnil celoživotný sen. Mať veľkú a šťastnú rodinu. “Klárka si vynucovala moju pozornosť vždy vtedy, keď som bola zaneprázdnená starostlivosťou o bábätko. Nikdy predtým sa nehodila o zem a zrazu sme to mali na dennom poriadku. Priznám sa, že som ako každá unavená mama, ktorá celé noci nespí a dojčí, reagovala občas podráždene,” priznáva mladá žena. Pritom niekedy stačí naozaj tak málo. No unavená myseľ nevládze.

[pull_quote_center]Detská žiarlivosť môže mať rôzne podoby. Od častejších prejavov vzdoru až po agresivitu, ale aj nevysvetliteľný smútok.[/pull_quote_center]

Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa varí. To si povedala aj Iveta, no boli chvíle, kedy zapochybovala, či to zvládne.

Pohladenie namiesto trestu

Občas staršiu Klárku pristihla, ako svoju sestričku štípe. Najprv slabšie, potom silnejšie, až kým sa malá nerozplakala. “V prvom momente som reagovala spontánne a Klárku občas aj capla po rúčke. No bolo to ešte horšie. Prišla som na to, že ona nechce byť úmyselne zlá”, zdôverila sa dvojnásobná mamička so svojimi pocitmi. Ivetinu intuíciu potvrdzuje aj detská psychologička Denisa Maderová zo súkromného zdravotníckeho centra Hippokrates. “Dieťa takto zvyčajne podvedome upozorňuje na svoje nenaplnené psychické potreby, túžbu po objatí a väčšej pozornosti. Trpezlivosť je vtedy jediný liek, čo zaberá. Netrestať, nekričať. Stále, každý deň opakovať, ako veľmi ho ľúbite a že je pre vás veľmi dôležité. Každé dieťa chce, aby ho rodičia milovali také, aké je”, dáva recept na zvládnutie prejavov žiarlivosti. Pokúste sa zariadiť, nech súrodenci trávia spolu čo najviac času.Večerná hygiena sa môže zmeniť na veľký rodinný rituál, kedy mama kúpe bábätko a otec vystrája so staršou dcérou, či synom vo vani. Prípadne je dobré, ak sa dá, zapojiť aktívnejšie starých rodičov.

Po troch rokoch je to ideálne

Kvetina situácia by bola iná, keby sa pre druhé dieťa rozhodla skôr. U malých detí sa v období od jeden a pol roka do troch rokov začína vyvíjať identita, ego a sebavedomie. Láskavá pozornosť je vtedy veľmi dôležitá. Preto je ideálne, ak nový súrodenec pribudne až po tom, čo staršie dieťatko dovŕši minimálne dva roky, ideálne je to po treťom roku života. Ľahšie to budú mať obaja, mama aj prvorodený potomok.

shutterstock_27862531

Trojročné a samozrejme aj staršie dieťatko by už malo zvládnuť istý čas pohrať sa aj samé. Je schopné si uvedomiť, že nie je jediné, o ktoré sa treba postarať. Dôležité však je zostať trpezlivá, ale stanoviť aj jasné hranice. “Aby si uvedomilo, že sa mama musí venovať mladšiemu súrodencovi. Vtedy by malo vedieť vydržať, prípadne sa zahrať samé, alebo môže pri určitých činnostiach pomáhať. Pri súrodeneckej žiarlivosti je nesmierne dôležité obdobie tehotenstva. Pre budúce zvládnutie celej situácie sa treba o bábätku rozprávať, spoločne pripravovať postieľku, či nakupovať vecičky. A neustále zdôrazňovať, že na ich spoločnej láske sa nič nezmení,” dáva rady odborníčka na detskú dušu. Ivetine trápenie našťastie  netrvalo dlho a podarilo sa im všetko zvládnuť. “Klárka je spokojnejšia, ešte stále občas zažiarli, ale už viem, ako reagovať. Ja som pokojnejšia a múdrejšia,” uzatvára prvú krízovú kapitolu ich spoločného života.

Nový ujo pod strechou

Keď sa pred tromi rokmi Matúšovi rodičia rozviedli, uľavilo sa mu. Ich nekonečné hádky mu už dlho nedávali spať. K otcovi chodil rád a s mamou si užíval spoločné chvíle. Výlety, kino, mohol sa jej so všetkým zdôveriť. Jedného dňa sa v jeho detských očiach všetko zmenilo. S jeho mamou Evou prišiel raz domov aj Milan. Boli to presne dva roky, čo boli sami. A potom chodil pravidelne.shutterstock_85784083 “Syn nového partnera po mojom boku prijal veľmi dobre. Aspoň som si to myslela. Stal sa pre neho kamarátom, nikdy sa nesnažil nahradiť mu otca. Ja som mala opäť pri sebe mužské rameno, o ktoré som sa mohla s dôverou oprieť,” vyznáva sa zo svojich pocitov mladá žena, ktorá do nového vzťahu vložila veľkú nádej. S Milanom sa po roku randenia dohodli, že skúsia žiť v spoločnej domácnosti. Vtedy sa začali problémy, jej dospievajúci syn začal byť nervózny a na nového muža vo svojom teritóriu reagoval stále častejšie podráždene. “Je to prirodzené, mladšie deti sa prispôsobia novej situácii oveľa ľahšie, ako v čase dospievania. Môže sa stať, že si dospievajúci chlapec, ale aj dievča, začne rodiča, s ktorým žije, privlastňovať. No netreba sa nechať odradiť, dieťa musí pochopiť, že nemá mamu iba pre seba. Najmä dospievajúci mladý muž môže mať pocit, že svoju mamu musí chrániť, začne sa považovať za jej partnera a to jej môže skomplikovať partnerské vzťahy. Veľmi dôležité je s deťmi každého veku hovoriť otvorene, s istotou a láskou,” radí psychologička.

Eva sa nechcela vzdať svojho nového šťastia a so synom sa začali veľa rozprávať. Vysvetlila mu, že láska k mužovi nikdy neohrozí jej lásku k nemu, milovanému synovi. Veľa sa mu venovala, urobili si čas aj jeden pre druhého. Trpezlivosť a pochopenie pre synovu dušu čoskoro priniesli ovocie a Matúš sa upokojil. Onedlho budú štyria a jej túžba po novej rodine je naplnená.

[pull_quote_center]Trpezlivosť je jediný liek, čo zaberá. Netrestať, nekričať. Stále, každý deň opakovať, ako veľmi vaše dieťa ľúbite, a že je pre vás veľmi dôležité.[/pull_quote_center]

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Oľga Viestová