Anika je vždy s jedným z nás #3

Helena Krajčiová je slovenská divadelná, televízna, dabingová a filmová herečka a speváčka. Absolvovala konzervatórium a aj herectvo na VŠMU, stala sa členkou Slovenského národného divadla, účinkovala na Novej scéne, je speváčkou vokálnej skupiny Fragile, hrá v divadle L+S, dabuje, účinkuje v seriáloch komediálnych, aj tých „na vážno“, i filmoch... Hneď za prvú filmovou úlohou, postavu Márie vo filme Pokoj v duši získala cenu Slnko v sieti. V roku 2004 dostala ocenenie Talent roka, 2010 - Slnko v sieti (najlepšia herečka vo vedľajšej úlohe), v roku 2014 - OTO v kategórii herečka, s Fragile Krištáľové krídlo i OTO.

S Helenou Krajčiovou a jej partnerom Martinom Hasákom sa rozprávajú Petra a Mravec.

Aký je prerod z pozície populárnej a úspešnej herečky, cez skvelú speváčku, na matku, ba až domácu pani, v tvojom prípade, zatiaľ slečnu? 

Helenka – Je to normálna, každodenná cesta životom, a tiež kontrast na ktorý sa teším. Teším sa, ak ma čaká náhodou úplne voľný deň, že čo nádherné ja zajtra zažijem doma, ako budeme s Anikou variť a piecť, ako budem niečo vyra’bať, ako možno pôjdeme všetci na výlet a tak. Ale stáva sa aj to, že som doma a mám toho všetkého akosi dosť a som rada, že už musím ísť, lebo sa už potrebujem „vyvetrať“ a byť aj s inými ľuďmi. Je to fajn, že sa to tak strieda. Žiaľ, nie vždy si človek môže vybrať, ako dlho bude v ktorej situácii. Momentálne som radšej v pozícii matky, lebo je to najkrajšie obdobie, čo zažívam doma, takže mi je viac ľúto, ak niekde musím ostať dlhšie.

Pomáha  ti Martin s ratolesťou? Ak nestíha, kto sa stará?  

Martin: Tak samozrejme, že isté veci zvláda matka prirodzene jednoduchšie, ale v tejto starostlivosti u nás problém nebol. Skôr taký ten emocionálny prístup k vývoju dieťaťa, to je oblasť, ktorá je od prírody daná skôr ženám a vedia to prirodzene lepšie. Chlap, od prírody ten istý chlap, čo kedysi naháňal mamuta je teraz tu so svojím praktickým, tvrdším a pragmatickejším prístupom k životu. Takže nejaké oblasti, kde si bez mamy neporadíme, také vlastne nie je nič.

Anika je vždy s jedným z nás #1

Máte nastavený nejaký štandardný režim? 

Helenka – Nám sa to nejako tak vyvinulo, že sme sa dostali do modelu dobrý a zlý policajt.  smiech… Čiže ja som ten dobrý a Martin je ten v úvodzovkách zlý. V skutočnosti mi Martin veľmi pomáha v tom, že keď si Anika posúva hranice kam až môže, ako to všetky deti robia, lebo nevedia kam až môžu a vlastne si to mapujú, a ja už toho mám dosť, Martin to na mne vidí a zasiahne. Jednoducho prehlási, že ak nebude poslúchať maminku, tak nastúpi on a „vezme si ju do parády“. Takže veľakrát ma martin zachraňuje a Anika nato zaberá…  smiech  A čo je pre mňa naozaj skvelé, je pocit, že keď sú spolu, nemusím sa absolútne ničoho obávať. Ale absolútne ničoho! Nemusím sa trápiť, ako ju oblečie, čo jej dá jesť, on to vždy urobí dobre a to je neuveriteľné uľahčenie, keď som v práci. Ja si na ňu spomeniem, ale nikdy nie so strachom, obavou, že čo s ňou je.

Martin – Ak by som mohol odporučiť v rámci tej hry “dobrý policajt, zlý policajt”, veľmi sa mi osvedčila metóda, ako naučiť dieťa upratovať si: jednoducho sa dohodneme, že všetky veci, ktoré ostanú ležať na zemi, môžem hodiť do smetného koša, lebo to už nepotrebuje… Veľmi dobre to funguje a máme poriadok. Napadlo ma to samého ale potom som to našiel v nejakej knižke pre rodičov, čiže je to určite stará známa metóda.

Životná opora. Kto je ňou pre teba, pre vás? 

Helenka – Martin !… A keby bol Martin dlhodobo preč, tak moji rodičia, v nich mám veľkú oporu, a potom môj najväčší súpútník za celý život, môj veľký dar, moja o rok staršia sestra. A v úplne inej podobe aj moja mladšia sestra. Za to som veľmi vďačná  takisto rodičom. Pri nich viem, že keby sa nám aj v rodine všetko zrútilo, tak že oni nás privítajú s otvoreným náručím a môžeme prežiť u nich celý život.

(pozn:  Má dve sestry, druhá je oveľa mladšia a študuje na vysokej škole v Brne, staršia je lekárka, podobne , ako otec.)

Anika je vždy s jedným z nás #2

 

Martin, aké vlastnosti obdivuješ na ženách, máš ich už doma dve…? 

Martin – Konkrétne na mojej, dobre? …trebárs ľahkosť, s akou dokáže preplávať cez problémy, ktoré by som ja, ako cholerik spracovával veľmi dlho. Alebo napríklad emocionálny rozmer života je pre nás veľmi dôležitý, ale nie každý s tým vie narábať. Odčítať, odhadnúť problém a určiť, čo s tým treba robiť. A toto Helenka veľmi dobre vie aj u našej dcéry aj u mňa. Vidím na nej, že byť matkou, keď to vieš, je úžasné.