S Helenou Krajčiovou a jej partnerom Martinom Hasákom sa rozprávajú Petra a Mravec.
O Helenke sa toho na verejnosti vie pomerne veľa, Martin je však, akoby muž v utajení, po tvojom boku. Môžeš nám ho predstaviť?
Helenka – Utajenie je trochu silný výraz, Martin nechce byť v médiách, to je celé. Je hudobný skladatel‘ a režisér.
Aké veľké je vaše dieťatko?
Helenka – Anika má 2 a pol roka.
Vedeli ste vopred, či to bude chlapček, či dievčatko? Ako ste reagovali, keď ste sa dozvedeli, čo to bude?
Helenka – Nie, nevedeli sme, nechali sme sa prekvapiť a umocniť si ten moment. Vtipné bolo, že keď sa narodila, všetci okolo mňa čosi pokrikovali, že už je to tu a podobne a ja som sa pýtala, že čo to je? Lebo, aj keď som ju už videla, stále som nevidela, či máme dievčatko, alebo chlapčeka… smiech
Martin – Chvíľu po narodení sa mi zazdalo, že máme chlapca a musím sa priznať, že ja som od začiatku túžil po dievčatku, tak som cítil na moment také malilinké sklamanie. Ale potom sa ukázalo, že je to dievča a tak som bol spokojný.
Mali ste vopred vybrané mená a ako ste sa rozhodovali pri výbere?
Martin – Bolo viac favoritov, ale stále nás to vracalo k menu Anika.
Helenka – Zapáčilo sa nám v jednej knižke, ktorú sme spolu čítali asi pred piatimi rokmi a vtedy nás to meno nadchlo a povedali sme si, že keď budeme mať jedného dňa dievčatko, bude sa volať Anika. Spätne mám pocit, že tam Anika vznikla, že tam sa narodila, tou myšlienkou … Navyše Anika bola najlepšia kamarátka Pippi dlhej pančuchy a ja som istým spôsobom Pippi a Anika ku mne patrí. smiech
Martin – Zvukovo je to veľmi pekné meno, lebo je jednoduché a zároveň magické. Je to vlastne Anna, Anička, ale s tým, že má v sebe takú nejakú inú farbu.
Helenka – Áno. Anika je vlastne švédska modifikácia Anny, ale zároveň to znie, ako naše.
Ako dlho čakala, kým dostala meno?
Helenka – No dlho…. My sme to vlastne vedeli, ale stále sme si dávali na čas, až to bolo treba uzavrieť, kvôli matrike… Pamätáš?
Martin – Áno. A to bol to ústretový krok zo strany nemocnice, lebo obyčajne sa okamžite má povedať meno dieťatka, ale oni nám na to dali ešte dva dni…. Na tej malej ceduľke 2 dni nebolo žiadne meno.
Bol Martin pri pôrode?
Helenka – Ánóóó…
Aký to bol pocit? Čo to pre teba znamenalo?
Martin: – Ja som z lekárskej rodiny a tak som k tomu v tej chvíli pristupoval veľmi racionálne. Príchod človeka na svet je, samozrejme, úžasná vec, ale vo mne sa zapli asi všetky mechanizmy akéhosi pohotovostného režimu, keď treba byť pripravený s chladnou hlavou na všetko. Našťastie všetko išlo bez problémov. V tej chvíli človek pochopí silu matky prírody a dôveruje jej. Pochopil som aj to, čo je ženský svet a čo je mužský svet, systém sveta v ktorom fungujeme a ak je všetko v poriadku, matička príroda alebo ak chcete nejaká vyššia sila, sa o všetko postará. Tam som zistil, čo má chlap pri pôrode vlastne robiť. Podľa mňa chlap nemá pri pôrode robiť vôbec nič, len byť v totálnom pokoji!
