Vyššia hladina kyseliny listovej u matky zvyšuje pôrodnú hmotnosť dieťaťa

Obrázok od David Wagner z Pixabay

Jestvuje množstvo rôznych faktorov, ktoré ovplyvňujú dieťa v maternici – či už pozitívne alebo negatívne. Bezpochyby zlé návyky, ako je fajčenie, pitie alkoholu alebo nevhodné stravovacie návyky majú negatívny vplyv. Lenže, aj čosi, čo je v primeranom množstve prospešné, môže byť vo väčšom množstve pre tehotnú ženu nevhodné, a tak je potrebné preskúmať toho viac.

V novej štúdii sa vedci sústredili na hladinu folátu v krvi matky (kyseliny listovej teda vitamínu B9) a B12, teda dvoch variantov vitamínu B. Zisťovali, či existuje príčinná súvislosť medzi hladinami kyseliny listovej alebo B12 u matky a pôrodnou hmotnosťou dieťaťa. Pomocou novej metódy potvrdili, že vyššia hladina folátu u matky zvyšuje pôrodnú hmotnosť dieťaťa. Tiež zistili, že B12 neovplyvňuje hmotnosť dieťaťa.

Štúdiu uskutočnila postdoktorandská pracovníčka Gunn-Helen Øiseth Moen z The Institute of Clinical Medicine v spolupráci s vedcami z University of Queensland, the University of Exeter a University of Bristol. Vedci použili údaje z genetických štúdií zameraných na folát, vitamín B12 a pôrodnú hmotnosť. Použili genetické varianty, o ktorých vedeli, že sú spojené s hodnotami B12 a folátu u matky, a zisťovali, či majú význam vo vzťahu k pôrodnej hmotnosti dieťaťa. Vedcom sa podarilo nájsť varianty génov, ktoré vykazujú taký kauzálny vzťah.

Štúdia potvrdzuje, že je dôležité skúmať súvislosti medzi vonkajšími vplyvmi počas tehotenstva a zdravím dieťaťa. A rovnako ako pri narodení, tak aj v neskoršom veku. Vďaka tomu budú lekári ako aj vedci do budúcna vedieť, akým potenciálnym nepriaznivým vplyvom nie je potrebné vystavovať tehotné ženy.

Kyselina listová v skratke

S kyselinou listovou v tehotenstve opatrne. Mnohí gynekológovia ju odporúčajú užívať ešte pred samotným otehotnením a v prvom trimestri, keďže pomáha znižovať riziko niektorých vrodených vývojových porúch plodu. Denný príjem kyseliny listovej by sa mal pohybovať v rozmedzí od 600 do 1 000 mikrogramov. Bežne ju obsahuje špenát, paradajky, kapusta, koreňová zelenina, orechy, ovocie, lesné plody či cereálie. Varením a dlhším skladovaním sa jej hladina znižuje, a preto sú odporúčané formou doplnku stravy.