Trojnásobná TaxiMama Martina

Martina Stümpel (37) sa narodila v Nitre. V prvom ročníku gymnázia sa zoznámila s hokejistom Jozefom Stümpelom a hneď po ukončení štúdia za ním odletela do Ameriky. Žili v Bostone, Los Angeles, na Floride, v Astane v Kazachstane. Balenie kufrov berie len ako prax a slovenské Vianoce vie pripraviť aj pri 30 stupňoch vonku.

Ako ste ty a deti prežívali zmenu domova v zahraničí?

Vždy sme sa tešili na nové miesta. Brali sme to ako prirodzenosť a deti to znášali veľmi dobre. Nikdy nepovedali, že by sa chceli vrátiť domov, alebo by nechceli ísť na nejaké nové miesto, vždy ich cestovanie s nami bavilo. Bol to náš životný štýl.

Deti to asi naozaj bavilo?

Áno, nemali problém s angličtinou, tak sa všade tešili. Brali sme ich so sebou ako batožinu a museli ísť. Teraz sme už doma 4 roky, tak tiež nemali problém prehodiť sa na slovenčinu. Samozrejme, po slovensky vedeli, ale ani gramatika a literatúra im nerobili veľké problémy.

Nemali problémy s opúšťaním kamarátov, ktorých si našli na jednom mieste – a zrazu opäť sťahovanie…

Ani nie, veľmi rýchlo si vždy našli nových kamarátov. Tým, že zažili rôzne krajiny a rôzne vrstvy obyvateľstva, národnosti a vždy spolu vychádzali, bola to pre nich veľmi dobrá škola do života. Mali skúsenosti z rôznych kútov sveta a vedeli sa prispôsobiť. Aj keď sme sa vracali na Slovensko, vždy sa pridali k svojim slovenským kamarátom z minulosti. Takže je to fajn.

Máte aj psíka – sťahovali ste sa aj s ním?

Áno, toho sme ťahali vždy so sebou. Ale keď už bola sučka staršia, leteli sme do Moskvy a povedali nám, že počuli psíka plakať. Nechceli sme ju viac trápiť a nechali sme ju u maminy. Teraz sme zase doma, takže sme opäť spolu.

Ako sa dá pobaliť do lietadla celá domácnosť aj s deťmi na dlhodobý pobyt? Veď len žena potrebuje dva kufre?

To chce len prax. Bolo dobre, že sme mali dom tam aj tu, takže stačilo pobaliť iba osobné veci. A čo bolo treba, to sme si dokúpili, veď deti aj tak rastú. Teraz letecké spoločnosti znižujú váhu batožiny, takže už by to bolo ťažšie.

Deti tiež športujú?

Áno. Baby iba rekreačne. Najstaršia Kali tancuje, najmladšia Frea chodí na korčuľovanie a Oliver hráva hokej.

_MG_1904

Teraz ste na Slovensku. Ak to porovnávaš – aké sú podmienky pre deti a šport na Slovensku a v Amerike?

Určite je to iné, ale berieme to tak, ako to je. Ja sa ani nesnažím porovnávať, ale aj u nás sa to v hokeji lepší. Deti to baví a to je najdôležitejšie. My sme veľa cestovali a nikde sme neboli poriadne usadení. Takže aj keď sme prešli na iné miesto, zmeškali sme napríklad zápis, všetko sme prispôsobovali danému prostrediu. Bolo to také rozlietané. Hlavne Oliverov hokej berieme trochu vážnejšie.

To máte skoré ranné tréningy…

Áno, o pol šiestej už musíme byť na štadióne. Ale teraz sme Olivera preložili do Nitry, do hokejovej triedy, kým dievčatá chodia do Trnavy. V Nitre majú prispôsobené vyučovanie hokeju.

Ty ako mamina sa s deťmi dosť nacestuješ…

Áno, ja som taximama. Ale takých nás je na Slovensku veľmi veľa, najmä ak máme viac detí. Snažíme sa to všetko nejako skĺbiť. Doobeda škola a poobede je veselo.

Aké sú Vianoce v Amerike? Boston, Los Angeles, Florida…

V NHL nemávajú voľno ani cez Vianoce, maximálne dva dni, takže sme tam ostávali. Urobili sme si typické slovenské Vianoce, len v americkom prostredí. Prispôsobili sme si to našim zvykom, 24. 12. slávnostná večera, potom darčeky. Jediný rozdiel bol v počasí. V Bostone bolo také ako u nás na Slovensku a v tých teplých krajinách to bolo pre nás zvláštne, ale aj na to sa dá zvyknúť. Keď sa zotmie, svetielka svietia a Vianoce sa môžu začať. Tam si deti rozbaľujú darčeky 25. 12. ráno a potom večer majú slávnostnú večeru, kde sa zíde celá rodina. Svoje zvyky tiež udržiavajú.

Deti sa najviac tešia, keď zbadajú v meste vysvietené stromčeky a budovy. Aká je tam Vianočná výzdoba?

V Amerike chystajú vianočnú výzdobu hneď ako sa skončí vďakyvzdanie. Takže majú na to asi mesiac.

A čo Ruské Vianoce? Nám sa spájajú s mrázikom – je to také naozaj aj v Moskve či Kazachstane?

Oni majú Vianoce aj Nový rok posunuté, darčeky si dávajú na Nový rok. Ale my sme si to opäť prispôsobili a svoje sviatky sme oslávili tak ako u nás.

Ďakujeme Divadlu Andreja Bagára v Nitre za možnosť fotografovať rodinu Stümpelovcov v ich priestoroch.

[dropcap type=”1″]T[/dropcap]Petra Bernasovská a Ľudovít Jakubove

[dropcap type=”1″]F[/dropcap] Ľuboš Žákovic