Talizman pre športovcov
Radošinci na čele s riaditeľom Stanislavom Štepkom vo veľkom fandia športu a športovcom. Hrali i na zimnej olympiáde vo Vancouvri. Medzi ich fanúšikov patria mnohí bývalí i súčasní športovci a športovkyne. „Mám veľmi rád hokej, veľmi mu fandím, až tak, že s tým možno niektorým trošku leziem na nervy. Mali sme to šťastie, že sme boli aj na Olympijských hrách vo Vancouvri, kde sme každý deň vystupovali v Slovenskom dome. Hrali sme pre mnohých slovenských športovcov. V minulosti, pred futbalovými Majstrovstvami sveta v Juhoafrickej republike, k nám chodievala pravidelne na predstavenie celá slovenská reprezentácia. Vždy, keď mali doma kvalifi kačný zápas, dva dni pred ním boli všetci reprezentanti aj s vedením u nás v divadle.
Stal sa z toho taký rituál.
Chodievala k nám aj slovenská hokejová reprezentácia. Čo sa týka jednotlivcov, medzi stálych divákov patria hokejisti Jožko Stümpel, Žigo Pálfy, Miro Šatan, futbalisti Dušan Tittel, Ladislav Pecko, tenistky Jeanette Husárová či Dominika Cibulková. Nepovedal by som, že mám pred nimi väčšiu trému, ale skôr väčšiu chuť sa ukázať. Rovnako, ako keď má herec v hľadisko nejakého osobného známeho alebo akéhokoľvek známeho človeka. Vedia dodať energiu,“ hovorí nám herec Mojmír Caban. „Ja sa do športu veľmi nevyznám, ale čo som zachytila, boli u nás hokejisti Slovana. Chlapi presne vedia, akí športovci sa na nás pozerajú, ja ich iba pekne pozdravím. Nepoznám ich mená, však sú bez prilby a bez korčuli. Viem ale, že sme vystupovali pred hokejovou reprezentáciou,“ smeje sa herečka Petra Molnárová. Diváctvo známych športovcov narástlo dokonca do iných sfér. Objasňuje nám to herec Vladimír Svitek. „Vznikla taká povera, že pokiaľ hokejisti pred majstrovstvami sveta nešli na naše predstavenie, tak skončili na šampionáte zle, Naopak, vždy keď boli, priniesli medailu alebo sa dobre umiestnili. Z futbalistov boli u nás naposledy slovanisti, pretože Dušan Tittel je dlhoročný priateľ nášho divadla. Začiatkom sezóny, keď bol ešte trénerom, prišiel aj s hráčmi.“
Pokutové územie
Nedávno naša futbalová reprezentácia postúpila na Majstrovstvá Európy vo futbale, ktoré sa uskutočnia budúci rok vo Francúzsku. Radošinci by radi uvítali futbalistov na krátkom večernom sústredení v divadle. „Veľmi rada by som hrala našim futbalistom. Možno by to bolo trošku divokejšie, ale určite úprimné publikum, ktoré by sa tešilo. Naša nová hra, ktorú teraz pripravujeme – Zmiešaná štvorhra by mohla byť pre nich veľmi zaujímavá, lebo je z naozaj aktuálneho prostredia. Je to taká civilnejšia hra, myslím si, že by sa im mohla páčiť,“ hovorí Barbora Švidraňová. „Podľa mňa by bolo pre nich najvhodnejšie predstavenie Jááánošííík po 300 rokoch. Vždy je to najveselšie predstavenie. Dobre by sa pri tom zabavili. Určite by im to pomohlo uspieť aj na Majstrovstvách Európy. Dobre by sa odreagovali. Ale ak by tam potom poprehrávali, tak u nás akože neboli,“ smeje sa Gera Matúšková. „Zahrali by sme im našu najlepšiu hru, respektíve tú, ktorá nám ide najlepšie, snažili by sme sa im zahrať humor, aby sme ich pobavili. Pretože nielen futbalisti, ale aj všetci diváci k nám chodia s cieľom zabaviť sa, oddýchnuť si a prísť na iné myšlienky, ktoré im prináša život. Pán Štepka má v repertoári jednu hru, ktorá sa volá Pokutové územie. Toto predstavenie by bolo veľmi vhodné práve pre futbalistov. Žiaľ, túto hru uviedol iba so svojim ochotníckym súborom Hlavina v Radošine. Radošinské naivné divadlo túto hru ešte nehralo.“ Prezradil nám Mojmír Caban.
Zmiešaná štvorhra a Jááánošííík
Zoznam hier za celú históriu Radošinského naivného divadla je na čísle 57. Stanislav Štepka nám povedal, na čo nové sa môžeme tešiť v najbližšom čase. „Po novembrovom uvedení komédie Zmiešaná štvorhra uprostred decembra uvedieme nášho Jááánošíííka po tristo rokoch v novej dramaturgickej podobe spolu so Slovenským ľudovým umeleckým kolektívom (je to vlastne taká naša štýlová predpríprava na tisícu reprízu Jááánošíííka). V máji chceme premiérovo uviesť v novej verzii hru Lás-ka-nie a začneme sa pripravovať na hru Spätné zrkadlo (tá bude mať premiéru na jeseň 2016). No a medzitým nás čakajú divadelné zájazdy po Slovensku, Česku a v zahraničí. Naša prvá cesta bude viesť do našich Piešťan.“ Na spomínaného nového Jááánošíííka sa už teší Petra Molnárová. „Bude to určite nesmierne zaujímavú predstavenie, najmä kvôli spolupráci so SĽUKom. V mojom kalendári už svietia dátumy 8. 12. a 14. 12., kedy sú na programe premiéry.“
Príprav na najnovšiu hru – Zmiešaná štvorhra sa vo veľkom zúčastňuje aj Vladimír Svitek. „Práve sa nachádzame v skúškovom finiši. Je to hra zo súčasnosti, sledujeme v nej dve rodiny – jedna má dostatok,
druhá nedostatok hmotných vecí. Ich osudy sa prepletú. Je to akoby jeden deň dnešného Slovenska. Dej sa odohráva na ulici, na toalete, v kuchyni, v spálni. Striedajú sa obrazy, medzi ktorými sú reklamné vstupy. Bude to len na divákoch, život ktorej rodiny by chceli žiť. Názov znie možno tenisovo, ale s tenisom nemá nič spoločné. Stanko Štepka má talent na to, že dokáže vymyslieť takéto krásne názvy.“
Deti a divadlo
Barbora Švidraňová si myslí, že deti by do divadla určite chodiť mali, treba však odhadnúť, ktorá hra je pre ne vhodná. „Deti by sa mali rozvíjať takýmto spôsobom, lebo divadlo im ponúka väčší obzor a fantáziu a všetky tieto veci, ktoré v sebe môžu rozvíjať. Najmä vzťah ku kultúre je veľmi potrebný k umeleckému napredovaniu. Ja preto jednoznačne vravím – Deti a divadlo? Určite áno!“ „K nám do divadla chodí veľa detí,“ hovorí Gera
Matúšková a pokračuje: „Najmladším divákom u nás bolo malé bábo. Predstavenia sú od 15 rokov, ale bolo tu aj veľa 10 –12-ročných divákov. Chodí sem aj moje 20-ročné dieťa. Je to síce veľké dieťa, ale je moje. Dcére sa tu veľmi páči.“ „Rodičia si k nám so sebou často privádzajú aj svoje ratolesti. Dokonca aj moji dvaja chlapci boli už viackrát v divadle,“ rozpráva Mojmír Caban. „Veľakrát počuť z hľadiska detský smiech aj plač podľa toho usudzujem, že sa v sále nachádza bábätko. Asi mamička nemala dať komu postrážiť svoju ratolesť, tak si ju zobrala so sebou. Pokiaľ dieťa veľmi plače, rodičia s ním odídu. Mali sme však ajpredstavenie pre najmenších divákov – Lastovičie rozprávky. Stretávali sa dve publiká – detské a rodičovské. Bolo to veľmi
zaujímavé, pretože na predstavení sa zabávali aj deti a dospelí a to bol pre nás najväčší dar. Detský divák je najspontánnejší, najúprimnejší. Veľmi radi sme toto predstavenie hrali. Keďže ja som tam hral lastovičiu mamičku – týmto pozdravujem všetky mamičky a aj spolu s oteckami ich pozývam k nám do divadla, na naše predstavenia na našu novú adresu. Záhradnícka 95.“
[dropcap type=“1″]F[/dropcap] Ctibor Bachratý
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Barbora Žiačiková ml.
