V divadle ako v mravenisku

"Akoby vyskočili z knižky, ktorú som čítala ako malá," podotkla istá mamička, keď sme boli koncom školského roka v nitrianskom Divadle Andreja Bagara (DAB). Na scéne plnej stebiel trávy a kvetov sa totiž objavili mravce, lúčny koník, chrobák Truhlík, slečna Lienka, ploštica, a aj ten, o ktorom to vlastne celé je: Ferdo Mravec. Pestré hmyzie spoločenstvo v podaní mladšej generácie hercov nitrianskeho divadla. Rozprávková inscenácia na motívy detskej knižky Ondřeja Sekoru.

Inscenácia režiséra Jakuba Nvotu je zábavná, výtvarníčka Lucia Šedivá vymyslela ohromujúcu scénu a rozkošné kostýmy. Pôsobivú hudbu skomponoval Andrej Kalinka. Ako sa to tvorcom podarilo, môžete vidieť z hľadiska. My vás však zavedieme do zákulisia, kam diváci bežne nechodia. Zoznámime vás s ľuďmi a ich profesiami, bez ktorých sa žiadne veľké divadlo nezaobíde.

TISÍC DROBNOSTÍ

Hodinu pred začiatkom predstavenia je v zákulisí rušno ako v mravenisku. A nielen vtedy, keď sa hrá Ferdo Mravec. Ivan Lachký pracuje v divadle pätnásty rok ako rekvizitár. Už na začiatku skúšobného obdobia inscenácie (to trvá obyčajne dva mesiace) rekvizitár vypíše zo scenára všetky predmety, ktoré budú herci potrebovať. Pokým divadelné dielne nevyrobia podľa návrhu scénického výtvarníka definitívne rekvizity k hre, pripraví hercom takzvané aranžovacie, aby mali s čím skúšať. “Týždeň pred premiérou je napokon všetko vyrobené. Pred každým predstavením musia rekvizitári na javisku a v zákulisí rozostaviť veci, čo budú herci používať,” vysvetľuje. Tak vidíme pripravené obrie kvapky dažďa, púpavu, z ktorej neskôr na javisku vyletujú bublinky a tisíc ďalších drobností.

POMÁHA AJ HOROLEZEC

Na javisku je už postavená scéna, čiže kulisy. Jozef Palaky riadi prácu javiskových technikov – strojníkov a stavačov scénických dekorácií. “Stavba tejto scény trvá dve a pol hodiny. Ak by sme však išli na zájazd a rozložili ju do poslednej skrutky, stavali by sme ju až päť-šesť hodín. Búranie trvá o tretinu menej,” hovorí. Príbeh o Ferdovi Mravcovi sa odohráva na lúke, steblá tráv imitujú visiace textilné šály, po ktorých sa herci šplhajú. Na točni, čo je počítačom riadená otočná plocha javiska, leží obrovská zápalková škatuľka. V popredí sú umiestnené trampolíny, vďaka ktorým herci poskakujú po javisku ako naozajstní chrobáci. “Technicky musí byť všetko stopercentne zabezpečené, aby nedošlo k úrazu. Preto napríklad textilné šály, po ktorých sa šplhajú, vešia prizvaný odborník – horolezec Róbert Horváth, ktorý má s upevňovaním lán bohaté skúsenosti.”

FOTO_Collavino-8326

OBRAZ AJ ZVUK

Ľubomír Mičko a Juraj Kóňa sú zodpovední za scénický zvuk. Pred predstavením pripevnia hercom mikroporty, zvukár sediaci za mixážnym pultom prizvučuje hlasy hercov pri speve aj hovorenom slove. Za scénou sa pripravuje aj šepkárka, ktorá počas predstavenia sleduje text a v prípade potreby hercom našepká, inšpicientka riadi chod predstavenia, volá hercov na každý výstup. O kostýmy sa starajú kostymérky. Ich úlohou je pripraviť na javisku a v zákulisí všetko oblečenie, doplnky a topánky. Počas predstavenia pomáhajú hercom prezliekať sa. Okrem toho perú, žehlia, obšívajú kostýmy zo všetkých inscenácií. Erika Lörincová je maskérka-parochniarka. V divadle pracuje dvadsať rokov. V predstavení Ferdo Mravec má na starosti mužov. “Rozprávkové líčenie býva farebnejšie, ale táto hra je pre hercov fyzicky náročná, hneď sú spotení, preto je maskovanie postavené skôr na tykadielkach, ktorými sa naši chrobáci odlišujú. Majú zvýraznené aspoň oči, obočie, červené líčka, nagélované vlasy. Vždy je to o spolupráci výtvarníka a maskéra.”

HERCI AKROBATMI

Helena Škovierová je vyštudovaná bábkoherečka, ale jej snom bolo stať sa cirkusantkou. Preto sa venuje vzdušnej akrobacii. “Bola som skoro rok v Estónsku v cirkusovej škole, potom v Holandsku a keď som sa vrátila, vytvorila som prvú školu nového cirkusu na Slovensku CirKus-Kus.” V predstavení Ferdo Mravec mala na starosti pohybovú spoluprácu a s hercami sa zamerala na vzdušnú akrobaciu. V rámci pozemnej ich naučila vytvárať z vlastných tiel pyramídy. “Pre všetkých to bolo niečo nové a mnohí si v akrobacii našli záľubu. Dlho som čakala na túto príležitosť. Na Slovensku je nový cirkus úplne neznáma vec. Som divadelníčka a chcem spájať divadlo s cirkusom. Toto bola pre mňa skvelá príležitosť. A dúfam, že nie posledná,” hovorí Helena.

Zaujať šesťsto detí v hľadisku nie je nič jednoduché. A pri tom ešte visieť vo vzduchu, hovoriť text a naživo spievať, to zvládne iba disponovaný herec. Juraj Ďuriš, predstaviteľ Ferda Mravca hovorí, že kvôli tejto hre sa musia všetci udržiavať vo veľmi dobrej fyzickej kondícii. Kristína Turjanová si pochvaľuje, že sa jej vyformovali svaly. Detské predstavenia, ktoré herci milujú, majú však podľa nej aj jednu tienistú stránku: “Hráme o deviatej ráno. Hodinu pred predstavením už musíme byť v divadle, takže z Bratislavy, kde bývam, vyrážam o pol siedmej.” Martin Nahálka je v tejto skupine hercov druhý najstarší a vraj možno aj preto dostal komótnejšiu úlohu – slimáka. Roman Poláčik, predstaviteľ lúčneho koníka, sa musel, naopak, popasovať s chôdzou na skákacích chodúľoch, ktoré skvelo imitujú pohyb ušľachtilého hmyzu. “Vždy, keď som práve nemusel skúšať na javisku, učil som sa na chodbách divadla kráčať a skákať na chodúľoch. Ferdo Mravec je v mojej hereckej kariére prvé predstavenie pre deti. Keď čakám v zákulisí na svoj výstup a počujem, ako sa deti zabávajú, som dojatý. Je to pre mňa naozaj zážitok a robí mi to obrovskú radosť.”

[dropcap type=”1″]F[/dropcap] Collavino

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Oľga Belešová