Nemožnosť dosahovať orgazmus (anorgazmia) je považovaná za poruchu, ak žena či muž nedosahuje nikdy orgazmus (ani pri masturbácii, pri zmene partnera a pod.), alebo v prípade, že k prežitku orgazmu dôjde oneskorene. Anorgazmiou trpí asi 8 % žien, zvyšná väčšina žien, teda 92 % aspoň občas orgazmu dosiahne.
Orgazmus môžeme deliť podľa miesta na vaginálny, klitoridálny či zmiešaný. Freud, známy psychoanalytik 20. stor., považoval klitoridálny orgazmus za menejcenný. V súčasnej spoločnosti niektorých žien sa tento pocit, neschopnosť dosahovať vaginálneho orgazmu, udržal. Ženy tak majú pocit, že sú menejcenné, pretože vaginálneho orgazmu nedosahujú, či len veľmi zriedkavo.
Čo ovplyvňuje to, či žena orgazmus dosiahne?
Vek
Existuje k dispozícii niekoľko výskumov, ktoré potvrdzujú, že ženy po 30-ke dosahujú častejšie orgazmus ako ženy okolo 20. So zvyšujúcim sa vekom stúpa frekvencia orgazmov. Nejedná sa o univerzálne pravidlo. Čím je žena staršia, tým viac si zvyčajne dôveruje. V dlhodobejšom vzťahu je otvorenejšia a už vie komunikovať s partnerom či manželom o svojich potrebách, i tých sexuálnych. Vie si teda povedať, čo sa jej páči, je uvoľnenejšia, nerieši už toľko svoj vzhľad.
Situácia a aktuálna nálada
Ak má žena za sebou náročný pracovný deň, plno starostí, alebo sa cíti smutná, myšlienkami bude pri pohlavnom styku skôr inde ako u vlastných fyzických pocitov a partnerovi pri sexe. Šanca na dosiahnutie orgazmu je teda veľmi malá. Vhodná situácia, kedy sa žena cíti silná, príťažlivá, hravá a už má všetky povinnosti splnené, deti sú preč, môže byť predpokladom dosiahnutia orgazmu.
Menštruačný cyklus
Niektorý odborníci tvrdia, že sa nedá univerzálne povedať, kedy bude mať žena chuť na sex a kedy skôr dosiahne orgazmus, iní zase spomínajú obdobie pred menštruáciou, alebo okolo ovulácie. Nech je tomu akokoľvek, u každej ženy sa dajú vypozorovať obdobia zvýšenej chuti na sex. V túto dobu je tiež žena viac sexuálne naladená, pozornosť smeruje k vybitiu (dosiahnutiu uspokojenia). Môžeme teda povedať, že v tomto čase je vysoká pravdepodobnosť, že žena môže dosiahnuť orgazmus.
Hormóny
Keď žena zažíva orgazmus, dochádza k utlmeniu niektorých častí mozgu, vyplavujú sa endorfíny. Ak sa u ženy objaví pokles oxytocínu, nízka produkcia endorfínov a ďalších hormónov, môže to mať za následok aj zníženú chuť na sex. Napr. ženy, ktoré trpia zlou náladou pred menštruáciou, majú zníženú chuť na sex. Môže za to aj hormonálny výkyv estrogénov a progesterónov. Nízka chuť na sex je rovná absencii potreby prežitia orgazmu. Depresia je ďalší z príkladov, kedy žena v dôsledku poklesu hormónov má nízku energiu, chuť čokoľvek robiť, teda aj so milovať.
Po pôrode
Obdobie po pôrode súvisí s novou situáciou, náladou a stresom. Žena sa zžíva so svojím dieťaťom, je unavená a sex je to posledné, na čo si spomenie. Niet divu, že ak mužovi vyhovie, orgazmus sa nemusí dostaviť – nie je na sexuálnu atmosféru naladená a ani na to nemá silu.
Po pôrode tiež môže dôjsť k zmene rodidiel. Zmení sa citlivosť, pružnosť, čo môže viesť k (dočasnej) strate dosahovania orgazmu.
Aké sú možnosti riešenia?
V prvom rade je potrebné zistiť, či sa jedná o anorgazmiu fyzickú či psychickú. V prípade fyzickej (strata citlivosti pošvy, narušenie niektorých nervových zakončení a pod.) možno v niektorých prípadoch situáciu riešiť chirurgicky. Je nutné navštíviť gynekológa, ktorý vám popíše ďalší postup.
V prípade psychickej anorgazmie je dôležité zistiť, či sa objavovala od narodenia či od určitej udalosti. Anorgazmia môže byť viazaná na určitú situáciu, človeka pod. Nie je výnimkou, že ženy na dosiahnutie orgazmu potrebujú stimuláciu určitého miesta či konkrétnu polohu. Hanbia sa to však partnerovi povedať. Bežné riešenie tohto typu anorgazmie sa ponúka vo forme terapie.
Psychológovia majú k dispozícii mnoho metód, ako ženám pomôcť. Medzi najbežnejšie patrí hypnóza, nácvik komunikácie s partnerom, cvičenie pozornosti na fyzické pocity. Súčasťou bývajú aj domáce úlohy zamerané na masturbáciu.
Nevyhnutné na dosiahnutie orgazmu je, aby žena poznala svoje telo, ako vyzerá, prezrela si svoju pošvu a nehanbila sa (napríklad vyčlenením si miesta, kde bude osamote) dotýkať sa jej, preskúmať ju. Takýmto spôsobom zistí, ktoré pocity sú jej príjemné, môže vysledovať, ktoré body v pošve sú citlivejšie, ako sa citlivosť mení v priebehu cyklu. Žena ďalej môže do masturbácie zapojiť aj stimuláciu ďalších miest, napríklad bradaviek, podbrušia apod.
Ďalším predpokladom pre to, aby žena dosiahla orgazmus je znalosť seba samej, čo je jej ako žene príjemné a čo nie, vedieť to pomenovať (i napríklad vo chvíli , kedy vás partner uspokojuje a vám nejaký tlak nie je príjemný). Komunikácia v takto intímnej situácii je veľký problém. Ženy sa často hanbia a tak tú chvíľu pretrpia. Je však potrebné si uvedomiť, že keď si poviete o to, čo je vám príjemné, nebude mať z masturbácie či milovania radosť iba muž, ale aj vy. Milovanie by malo byť príjemné pre oboch, nielen pre jedného.
Autor článku: Andrea Machálková, psychologička
