Spory o hračky sú bežnou a je dôležité povedať, že aj veľmi užitočnou súčasťou interakcií v detských kolektívoch. Dochádza pri nich k efektívnemu sociálnemu učeniu. Dieťa sa učí nielen kooperovať, ustupovať a dočasne odložiť vlastné potreby v prospech niekoho iného, ale aj presadzovať seba a komunikovať svoje požiadavky v kolektíve rovesníkov. Získava skúsenosť s osobným a spoločným vlastníctvom, poznáva rozdiel medzi darovaním a požičaním, učí sa poprosiť, poďakovať, dodržiavať dohody.
Akú úlohu by mal v celom tomto procese zohrávať rodič? Je vhodné nútiť dieťa, aby hračku požičalo alebo je lepšie brániť vlastníctvo a práva svojho potomka?
„Musíš sa vedieť o hračky podeliť!“ Naozaj?
Rodičia zvyknú považovať schopnosť deliť sa za kľúčovú pre úspešné fungovanie dieťaťa medzi rovesníkmi. Často deťom opakujú: „Musíš sa vedieť rozdeliť, inak ťa nikto nebude mať rád.“ Naozaj to dieťa musí vedieť? V akom veku je schopné sa to naučiť?
Schopnosť rozdeliť sa závisí od vývinovej úrovne dieťaťa. Je neprimerané očakávať od dojčaťa (dieťa do 1 roka), že pochopí princíp požičiavania hračiek. Dojča vníma tu a teraz. Jeho myslenie je viazané na priamu manipuláciu s predmetmi. Nerozumie abstraktným pojmom ako požičať a vrátiť. Vníma len to, že hračku má a zrazu mu ju niekto vezme. Je prirodzené, že sa hračky nechce vzdať a protestuje plačom. Nie je pripravené požičiavať a deliť sa.
Dokonca aj batoľa (dieťa do troch rokov) má ešte s požičiavaním hračiek problém vyplývajúci z jeho vnímania reality. V tomto veku dochádza u detí k sebauvedomeniu, s ktorým úzko súvisí aj prirodzený egocentrizmus. Batoľa vníma seba ako stred vesmíru a na situácie sa pozerá výlučne zo svojej perspektívy. Je neprimerané od neho očakávať empatiu a porozumenie voči potrebám iných. Okrem toho, batoľatá ešte nemajú reálnu predstavu o čase. Nedokážu si predstaviť časový úsek – chvíľku – na ktorý majú svoju hračku požičať inému dieťaťu. Často sa preto stáva, že aj keď hračku požičajú, vzápätí si ju pýtajú späť. V tomto veku už rodičia môžu začať postupne dieťaťu vysvetľovať princíp požičiavania, ale nie je primerané očakávať, že batoľa sa bude s radosťou deliť.
Schopnosť rozdeliť sa sa postupne rozvíja až v predškolskom veku (medzi 3. a 6. rokom). Vtedy je už možné dieťaťu vysvetľovať princíp požičiavania a vracania vecí a rozdiel medzi darovaním a požičaním. Možnosť rozdeliť sa o hračky je však vhodné deťom skôr ponúkať. Možno ich k tomu nabádať. Dieťa nikdy nenútime k tomu, aby sa o svoje hračky delilo. Rovnako mu však musíme vysvetliť aj vlastnícke práva iných detí, ktoré sa s ním tiež nemusia rozdeliť o svoje hračky, keď ich o to požiada.
Ako učiť deti deliť sa
Žiaden rodič nechce zo svojho dieťaťa vychovať malého sebca. Tým, že mu budete násilím trhať hračku z ruky vždy, keď o ňu požiada iné dieťa, však u neho schopnosť deliť sa zaručene nerozviniete. Vhodnejšie je dieťa k požičiavaniu hračiek slovne nabádať. Podporiť ho, aby sa o hračky podelilo, vyjadriť svoj súhlas s požičiavaním. Rozhodnutie však vždy nechávajte na dieťati. Ak hračku požičať nechce, nenúťte ho.
Ak dieťaťu vezmete hračku napriek jeho protestu, vyvoláte pocit neistoty a zvýšite tendenciu chrániť si svoje vlastníctvo ešte úzkostlivejšie. Vhodnejšie je dieťaťu krátko vysvetliť, aké dôsledky môže mať rozhodnutie nepožičať hračku: „Ak sa nebudeš o hračky deliť s inými deťmi, ani oni sa nabudúce nepodelia s tebou.“ Užitočné je porozprávať sa s dieťaťom o celej situácii aj neskôr, po odchode z detského kolektívu. Môžete mu pomôcť nájsť iné spôsoby reagovania a povzbudiť ho, aby sa nabudúce skúsilo zachovať inak.
Ako reagovať na detské spory o hračky
Ťahanice o hračky sú v detských kolektívoch časté. Rodičia by mali byť trpezliví a nechať riešenie situácie predovšetkým v rukách dieťaťa. Pokiaľ, samozrejme, nehrozí nebezpečenstvo ako zranenie alebo poškodenie hračky. Deti získavajú riešením konfliktov nové sociálne skúsenosti a kompetencie. Učia sa vyjednávať, robiť kompromisy, komunikovať, akceptovať názor iného, ustúpiť i presadiť sa. Rodič by mal ideálne zasiahnuť až na žiadosť dieťaťa. Nemal by však vystupovať v pozícii obrancu alebo kata, ale nestranne a spravodlivo. V princíp platí, že ani jedno dieťa nemusí svoju hračku požičať a iné deti to musia akceptovať. Ustúpiť teda musí ten, komu hračka nepatrí. Pri spoločných hračkách (napríklad na detskom ihrisku alebo medzi súrodencami) má spravidla prednosť dieťa, ktoré sa s hračkou hralo ako prvé. V tomto prípade možno uplatniť aj pravidlo striedania hračky v určitých časových intervaloch, napr. po troch minútach požiadame deti, aby si hračky vymenili. Ak dieťa hračku požičalo a pýta si ju späť, malo by ju dostať. Ak sa tak nestane, v budúcnosti už nebude chcieť svoju hračku požičať.
Autorka článku je psychologička
