Kedy začať so športom?

Máte doma aktívne deťúrence a chcete ich viesť k cielenému športovaniu? Kedy a ako začať? Spýtali sme sa odborníčky. Radí trénerka, špecializujúca sa na prácu s deťmi a zakladateľka detského športového klubu Kryha - Andrea Berešová.

Pre zdravý vývoj dieťaťa je dobré, ak športuje. Otázkou je len to, akým smerom sa vydať, či nechať výber športu na svojej ratolesti, alebo rozhodne rodič – s prihliadnutím na vek, schopnosti a predpoklady, k čomu by dieťa inklinovalo. V neskoršom veku to treba určite nechať na vôli dieťaťa, ale nesmieme ho prestať podporovať, aby sa mohlo systematicky venovať športovej aktivite.

Najvhodnejší vek na začatie so športom

Deti sú dnes menej pohybovo zdatné, ako boli kedysi. V minulosti chodievali von častejšie, viac sa hrávali hry ako naháňačky, schovávačky, vybíjané a podobne. Dnešné deti sú iné. Výnimkou sú však prípady, keď rodičia inklinujú k športu ako k celoživotnej aktivite. Tí svoje deti motivujú, vo voľnom čase sa im venujú a šport v ich živote vyzdvihujú.

Ak sa my sami nevieme po športovej stránke deťom venovať, tak je vhodné dať ich na šport. Najlepšie je začať od útleho veku – od troch rokov, a to so športmi, ako je plávanie, gymnastika, základy korčuľovania. Určite netlačme deti do nejakej špecializácie, dôležité je, aby sa hýbali a osvojili si základné pohybové zručnosti a lokomočné pohyby.

[quote_box_center]Na čo by sme sa mali zamerať v útlom veku

  • Chôdza – mnohé deti majú zlé návyky v chôdzi, teda nechodia správne.
  • Beh – je najprirodzenejšia lokomócia.
  • Základy skokov, hodov, hry s loptou a penovou loptou.
  •  Základy plávania – plavecké výcviky.
  • Základy korčuľovania a  gymnastiky.[/quote_box_center]

shutterstock_130119170

Športový klub Kryha

ŠK Kryha je od základov postavený na báze všestrannosti. Venuje sa deťom od troch rokov, ktoré si postupne prejdú viacerými športmi. Všetky trénerky sú atlétky, takže základ tréningového programu tvorí práve atletika. Deti si s prihliadnutím na vek  osvojujú základné lokomócie. Postupne s pribúdaním veku pribúdajú aj zložitejšie prvky z hľadiska techniky a objemu – počet odbehaných úsekov, kilometrov a, samozrejme, intenzita – čas, za ktorý majú deti jednotlivé úseky odbehnúť. Všetky deti až do 18 rokov majú všestrannú prípravu – 1x do týždňa musí byť gymnastika alebo plávanie. U začiatočníkov sa pozornosť venuje hlavne tomu, aby si osvojili základné techniky plávania, plaveckých štýlov. V staršom veku môže plávanie tvoriť regeneračný prostriedok. Čo sa týka korčuľovania – osvojenie si základnej korčuliarskej techniky. Spolupracuje sa s odborníkmi, ktorí vedia poskytnúť metodické rady, aby deti kurz vyzbrojil a aby ovládali základné prvky.

Ako spoznáme, že je dieťa talentované?

Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú, či už hľadiska techniky alebo kondície, náročnejšie cvičenia a prvky, vydržia dlhšie behať alebo vedia rýchlejšie behať.

Mnohé deti tréneri z iných klubov odpísali, že sú neperspektívne, nakoľko už v nízkom veku razili cestu výkonnostného, vrcholového športu a robili si výber, nechceli deti prijať do svojich tréningových skupín. Kryha sa ich vtedy ujala, pretože tá nerobí žiadny výber. Každé dieťa, ktoré prejaví záujem venovať sa športu, má predsa právo na to, aby mohlo športovať. Žiadne dieťa sa preto, že nemá talent, alebo že je lokomočne nevyzreté, nesmie odpísať.

[pull_quote_center]Keď sa s deťmi pracovalo a robilo sa nimi tak, že sa na ne netlačilo, ale mali všetko vysvetlené a boli správne usmernené, trénovalo sa skôr s úsmevom ako s karhaním, tak aj spomedzi detí, ktoré sa javili ako neperspektívne, vzišli talenty, ktoré boli úspešné aj na majstrovstvách Slovenska a získali medaily.[/pull_quote_center]

A ako to vidí lekárka? Radí telovýchovná lekárka pre deti a mládež Alena Urvayová.

Pohyb je v živote dieťaťa veľmi dôležitý. Dá sa povedať, že už od narodenia ním dokáže dieťa povedať viac, ako slovami. Dobrý lekár vie vďaka nemu často diagnostikovať určité ochorenia. Nervo-svalový systém prostredníctvom pohybu veľmi ľahko upozorní na to, že sa  „niečo deje“, a je potrebné vyšetrenie. Pohyb má svoje zákonitosti vývoja a tie sa u dieťaťa sledujú. Sedenie, lezenie, státie a chôdza majú svoje typické obdobia, kedy sa začnú vyskytovať a potom si už dieťa vyberá rôzne vzory, ktoré kopíruje a tým sa vie zdokonaľovať. Tým, že zdokonaľuje pohyb, zdokonaľuje aj sám seba, svoju postavu, rozvoj postavy a zdokonaľuje jednotlivé orgány, hlavne oporno-pohybový systém.

shutterstock_81178267

Mnohé atraktívne športy vychovávajú už odmalička

Podľa toho, o ktorý šport ide, od toho závisí, v akom veku s ním začať a potom ho ďalej rozvíjať a zdokonaľovať. Na začiatok je najvhodnejšia všeobecná pohybová príprava – chôdza, beh, skákanie, lezenie, chytanie a hádzanie lopty, teda základné koordinačné činnosti. To dieťa, ktoré miluje vodu, môžeme dať na plávanie, ale to, ktoré vodu nemá rado, si pri násilnom nútení plávať dokáže vytvoriť k vode úplný odpor. So športom je to tak, že mnohí rodičia si prostredníctvom svojich detí napĺňajú svoje ružové sny z mladosti. Dnes robí veľa aj reklama a pozitívne vzory. Dieťa nepotrebuje odborné odporúčania, potrebuje žiarivý príklad, ktorý ho priťahuje k športovej činnosti.

[pull_quote_center]Treba povedať aj to, že šport je tvrdá drina – o výkone rozhoduje iba 20% genetických daností, 80% je krv, pot a drina. Tej sa málokto vie dnes podrobiť. Ale tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta![/pull_quote_center]

Šport a jeho hrozby

Pokiaľ sa pravidelná pohybová aktivita, šport, vykonáva správnym postupom a správnou technikou, rozvíja telo dobre. Každý kĺb má svoj základný pohybový vzorec. Keď činnosť robíme v základnom pohybovom vzorci, pravidelné opakovanie vybuduje dynamický stereotyp, ktorý sa potom v živote opakuje. Ale, ak sa tento pohyb neuskutočňuje prirodzene a v správnych parametroch, môže vyvolať aj negatívnu reakciu. Pozitívnu nazývame adaptáciou, negatívnu maladaptáciou. Maladaptácia môže poškodiť oporno-pohybový systém ako aj technické zvládnutie určitého prvku. Výchova k novému pohybu trvá 3- 4 mesiace. Preto je dôležité, aby boli deti už odmalička vedené odbornejšie. Doplatiť môžeme aj na úzku špecializáciu v útlom veku.

Máme doma talent?

Od 3 do 5 rokov si dieťa berie vzory zo svojej rodiny. Opakuje to, čo robí rodič, alebo to, čo niekde videlo. Neskôr si začne brať vzory zo širšieho okolia a až o niekoľko rokov mu je vzorom nejaká hviezda, ako napr. hráči NHL, či tenisti Cibulková, Kližan a podobne. Mladý človek sa vždy snaží k niečomu inklinovať.

[pull_quote_center]O žiadnom dieťati nevieme na 100% povedať, na ktorý konkrétny šport je talentované. Na základe série vyšetrení sa dá zistiť, či je nadané pre rýchlostnú, silovú alebo vytrvalostnú činnosť. Vieme tak usmerniť rodiča. Pokiaľ si však rodič prostredníctvom dieťaťa napĺňa nesplnený sen z mladosti, podvedome tlačí dieťa do „svojho ružového sveta“.[/pull_quote_center]

Dôležité je upozorniť, že do deviateho roku života treba zostať pri všestrannej príprave, pretože mentálna výchovná činnosť nastáva až od jedenástich rokov. Každý šport vyžaduje somatotyp – výškové a hmotnostné parametre. Neskôr si šport „vyberá“ svoje vzorové typy, ten, ktorý tam nepatrí, tam nebude patriť. Samozrejme, sú aj výnimky – Ivan Lendl nikdy nebol talent, ale vyrástol z neho vynikajúci tenista. Dominika Cibulková – oproti ostatným tenistkám je nízka, čo však nahrádza rýchlosťou, cieľavedomosťou, silou, či morálno-vôľovými vlastnosťami.

[dropcap type=”1″]T[/dropcap] Barbora Žiačiková ml.