Starostlivosť o dieťa či deti si vyžaduje maminu na plný úväzok. Mnohé z nás poznajú dni a momenty, kedy sa nestihli ani poriadne najesť a celý deň boli v nočnej košeli ako za trest. Každé začiatky sú ťažké, ale v prípade, že je dieťatko zdravé, sa režim starostlivosti dá postupne pekne zvládať. Ale len za predpokladu, že nepatríte k tým mamičkám, ktoré to z nejakého dôvodu preháňajú. Vtedy je reč úplne o niečom inom.
Hovorí sa, že najhoršie je to pri prvom dieťati. Vtedy mnohé veci berieme možno až príliš vážne. Chceme pre dieťatko len to najlepšie, a preto ho sledujeme, venujeme mu niekedy až prehnanú pozornosť, skočíme k nemu pri každom zaplakaní a nosíme ho na rukách, aby cítilo našu lásku. Ostatné povinnosti alebo chod domácnosti sú na istý čas v úzadí, pretože prioritou číslo jeden je samozrejme dieťa. Držíme ho správne? Máme správny spôsob dojčenia? Nie je potrebné znovu ho prebaliť? V hlave máme aspoň tisíc otázok, na ktoré hľadáme odpovede. A často ich konzultujeme s kamarátkami, aby sme sa uistili, že to zvládame dobre. Chat alebo konverzácia neraz vyzerá takto: „Buď rada, že ti spí aspoň tri hodiny. Ja som si dokázala spraviť obyčajnú manikúru až tri týždne po pôrode.“
Čím viac kamarátok sa zapojí, tým viac rád dostávame. No už z niekoľkých riadkov nám je jasné, s kým máme tú česť. Napríklad: „Mám pre teba to tehotenské oblečenie. Kedy si poň prídeš? Mohla by si cez víkend? Vieš, cez týždeň som sama s malou (9-mesačnou) a s druhou (10-ročnou) musím robiť úlohy do školy. Celý deň sa z domu nedostanem, keď muž nie je doma, nič nestíham.“ Inými slovami – najväčším problémom je podať tašku s tehotenským oblečením cez dvere, i keď tento úkon zaberie asi 2 minúty? Znamená to, že táto maminka neotvára dvere ani poštárovi, ani susede a menšie dieťa nekočíkuje na čerstvom vzduchu?
„To nemyslíš vážne, ty dávaš malému detskú výživu a niekedy aj termix? Naša malá (1,5-ročná) doteraz nevie, čo to je a chceme, aby to tak zostalo čo najdlhšie. Vystačí si s jabĺčkom, mrkvičkou a bielym neochuteným jogurtom. Vieš, keď ešte neskúsila nič sladké, tak ju to ani neláka.“ Je tá najsprávnejšia cesta formou tzv. zakázaného ovocia? A čo spraví mamička potom, keď sa dieťa dostane do kolektívu v detských jasliach alebo v škôlke a bude musieť jesť to, čo bude v jedálnom lístku od pani kuchárky?
„Chystám sa pozrieť kolegov do práce aj s malým, asi budúci týždeň. Písala som všetkým mail, či náhodou nie je nikto chorý, nechcem riskovať, aby niečo nedostal.“ Opatrnosti nie je nikdy dosť, ale všetkého veľa škodí. Veď napokon nikto nemôže dopredu povedať, či je 100 % zdravý, ráno sa môže cítiť dobre a večer už môže mať zvýšenú teplotu…
„Ja malú nedávam nikomu z rúk, mám úplné nervy, keď ju ľudia mojkajú a bozkávajú, je to podľa mňa úplne nehygienické. Minule ma kamoška volala k sebe na návštevu, ale nešla som. Majú doma psa a ja nechcem, aby krpka dostala nejakú alergiu.“ Čakať v každom prostredí a za každých okolností takmer sterilné prostredie je naozaj prehnané. Mnohé štúdie preukázali, že bežné baktérie posilňujú detskú imunitu. Práve prehnaná sterilita môže mať za následok nečakaný vznik alergií či iných ochorení.
To je len zopár príkladov, ktoré ukazujú, aká môže byť prehnaná realita niektorých mamičiek. Dôležité je zostať nohami na zemi a brať starostlivosť o dieťatko racionálne. Len tak si budeme vedieť užiť spoločné chvíle v radosti, bez zbytočných starostí. Niekedy je možno na vine nedostatočná sebareflexia, a preto nie je na škodu mať oči otvorené a nastaviť si vlastné nové zrkadlo, prípadne tak pomôcť kamarátke.
