Keď má matka a plod rozdielny Rh faktor

Na povrchu červených krviniek (erytrocytov) sú antigény, nazývajme ich znaky, ktoré sú charakteristické pre daného človeka. Podľa nich sa určujú krvné skupiny. Nielen krvné skupiny A, B, AB a 0 (AB0 systém), ale aj Rh a mnoho ďalších systémov.

Naše telo považuje každú látku, ktorú nepozná, za cudziu, proti ktorej treba bojovať. Toto sa žiaľ uplatňuje aj v priebehu tehotenstva. Pri tzv. inkompatibilite antigénov červených krviniek matky a plodu (t. j. plod zdedil znaky červených krviniek od otca a matkine telo tieto znaky nemá a nepozná) matkine telo začne tvoriť protilátky voči červeným krvinkám plodu.

Dnešné moderné vyšetrovacie metódy dokážu úspešne odhaliť a vyriešiť aj takéto situácie. Práve na odhalenie slúži vyšetrenie z mamičkinej krvi – skríning antierytrocytových protilátok. Zisťuje sa, či sú v krvi matky vytvorené protilátky voči červeným krvinkám plodu. Následne sa presne identifikujú a špecifikujú. Potom sa zisťuje ich množstvo – titer.

Treba ale spomenúť, že pozitivita skríningu antierytrocytových protilátok môže byť aj v prípade vytvorenia protilátky pri predchádzajúcom podaní transfúzie mamičke. To sa stáva vtedy, ak červené krvinky v podanej transfúzii nemajú znaky úplne zhodné s červenými krvinkami pacienta. Takýchto prípadov je ale len malé množstvo.

Skríning sa vykonáva u každej tehotnej v 10.-16. týždni tehotenstva a znova v 26.-30. týždni. Ak sa protilátky zistia, tehotná sa častejšie vyšetruje a kontroluje na špecializovaných transfuziologických pracoviskách, sleduje sa pokles alebo zvýšenie titru protilátky. Ak sa vyskytuje v klinicky významnom titry, teda v takom, čo by mohol spôsobiť zdravotné problémy, mamičku ďalej sleduje gynekológ a odosiela na ultrazvukové vyšetrenie prietoku arteria cerebri media plodu /mozgovej cievy/ a v prípade potreby sa začne s liečbou.

Antierytrocytové protilátky sa vyskytujú približne u 1% tehotných. Dôležité je aj to, o aký druh protilátky ide, nie všetky sú klinicky významné. Najznámejšia je anti-D, kedy sa tvorba nebezpečných protilátok začína až v druhom tehotenstve. V tomto prípade má význam prevencia podaním anti-D v prvom tehotenstve. Podáva sa počas tehotenstva, ak je pravdepodobný kontakt červených krviniek plodu s matkinou krvou (amniocentéza, pôrodné krvácanie, úraz, potrat, atď.), na konci tehotenstva alebo po pôrode. Podanie má význam len vtedy, ak Rh D negatívna žena má Rh D pozitívny plod a ešte sa v jej krvi nevytvorili anti-D protilátky. Na Slovensku sa zisťovanie AB0 a Rh skupiny dieťatka, ktoré je ešte v brušku, bežne nerobí, a tak sa podáva anti-D preventívne. Liečba anti-D je bezpečná, nepoškodzuje plod ani matku. Podané protilátky obalia červené krvinky plodu v krvi matky a odstránia ich odtiaľ predtým, než matkine telo začne na ne reagovať. Čiže matkine červené krvinky zostávajú neporušené a protilátky neprenikajú cez placentu do krvného obehu dieťatka.

A čo hrozí, ak je skríning antierytrocytových protilátok pozitívny? Hemolytická choroba novorodenca. Materské protilátky prechádzajú placentou do krvného obehu plodu a spôsobujú skrátené prežívanie jeho červených krviniek.

Prejavy hemolytickej choroby novorodenca:

– žltačka

– anémia

– encefalopatia

– zväčšenie a poškodenie pečene a sleziny

– srdcové zlyhanie

– úmrtie plodu

Skríning protilátok nikdy neslúži na stanovenie diagnózy, len vyhľadáva rizikové tehotné a potom sa musia urobiť ďalšie vyšetrenia. Napríklad sa z krvi matky zisťuje hladina hemoglobínu, bilirubínu a až potom sa môže vysloviť diagnóza hemolytickej choroby novorodenca.

Liečba je možná už počas tehotenstva, podaním intravitreálnych imunoglobulínov matke alebo intraumbilikálnou transfúziou plodu. Alebo po pôrode výmennou transfúziou novorodenca, fototerapiou, podaním intravitreálnych imunoglobulínov novorodencovi.

A ďalej je užitočné vedieť o prítomnosti antierytrocytových protilátok aj pre prípad potreby transfúzie tehotnej, kedy je potrebné podať kompatibilnú (zhodnú) transfúziu.

Niečo pravdy na tom je, že si máme vybrať partnera, ktorý sa k nám hodí, ale nielen v názoroch, ale napríklad aj v znakoch červených krviniek.

MUDr. Tímea Lazárová