Dokážu viac, ako si myslíme

Dokážu viac, ako si myslíme

Ako rodičia si často želáme, aby naše deti boli čo najviac samostatné, zodpovedné, empatické, aby vedeli komunikovať, vidieť problémy a dokázali ich aktívne riešiť.

Dá sa to vôbec? Jestvuje návod, ako dosiahnuť, aby naše deti postupne dokázali toto všetko?

Nie. Nejestvuje žiaden univerzálny výchovný postup, či program, ako dosiahnuť niečo také, no platia isté zákonitosti. Čím viac dávame deťom reálnej zodpovednosti, primeranej ich veku, čím viac im dôverujeme, podporujeme ich, nechávame ich robiť chyby a doprajeme im aj zážitok z toho, že sa z nich poučia, počúvame ich a rozprávame sa s nimi bez posudzovania a odsudzovania tým skôr dokážu to všetko, čo by sme radi u nich zažili.

Skvelým príkladom detí, ktoré dokázali omnoho viac, ako by sme od detí ich veku očakávali, je tím 11 ročných mladých ekoreportérok zo CZŠ Narnia v Bratislave.

Mladí reportéri pre životné prostredie (Young Reporters for the Environment) je medzinárodný vzdelávací program Nadácie pre environmentálne vzdelávanie (Foundation for Environmental Education) so sídlom v Kodani, je doň zapojených 38 krajín sveta a na Slovensku ho zastrešujú Mgr. Richard Medál, odborník na environmentálne vzdelávanie a Ing. Klaudia Medálová.

Dievčatá z Narnie sa (s použitím jeho metodiky 4 krokov), pokúsili vyriešiť problém tvorby plastového odpadu pri nákupoch na mestskom trhovisku. O tom, ako sa im to podarilo, napísali reportáž.

Skutočne eko

Stále viac ľudí si na nákup nosí vlastnú tašku. Ale zelenina a ovocie sa  často ukladajú do plastových vreciek, ktoré sú k nákupu „zadarmo“. Spotrebitelia si tak spolu s každým nákupom prinesú ročne aj viac ako 500 jednorazových plastových tašiek. Riešením môžu byť vrecúška ušité zo starých záclon alebo podobnej textílie.


Trhovisko Miletičova – nákup do HDPE 2 tašiek. Foto: Ľubica Noščáková

Na trhovisku

Trhovisko na Miletičovej v Bratislave je obľúbeným miestom na nákup zeleniny a ovocia. Počas víkendu, v závislosti od sezóny, ho navštevuje od 300 do 1.000 nakupujúcich. Nakupujú tu tradične od sedemdesiatych rokov minulého storočia. Aktuálne predáva svoj tovar v jeho stánkoch približne 150 stálych  predajcov (z toho 55 predávajúcich ovocie a zeleninu, 55 rôzne iné potraviny, pochutiny či jedlá a pitie a ostatok tvorí oblečenie, elektro, železiarstvo a kvety). Okrem toho na vyhradených miestach pôsobí ďalších 5 až 50 denných sezónnych predajcov ovocia a zeleniny, či cca 25 pestovateľov a predajcov sadeníc a stromčekov.

Pri pozorovaní života na trhovisku sa dá zistiť, že viac ako dve tretiny nakupujúcich používajú ekotašky alebo ich alternatívy – tradičné košíky z pedigu, vŕby, či ich novšie plátenné verzie s hliníkovými rúčkami alebo textilné tašky z bavlny a polyesteru. Zvyšok používa  tašky zo zmesových materiálov alebo plastové. Prieskum potvrdil, že viac ako 80% nakupujúcich nekupuje a nepoužíva igelitové tašky, ktoré boli pred ich spoplatnením využívané v oveľa vyššom množstve.

Je to o osobnej zodpovednosti, myslí si ekokonzultantka Petra Ježeková z envirozdruženia Živica: “Ja nosím vždy ruksak, takže tam si môžem nákup poukladať, pokiaľ to nie je nič špinavé od hliny. Snažím sa v ňom vždy mať aj pár vreciek na opakované použitie (nie vždy sa mi to darí, ale lepším sa). Mám pár mikroténových, dve zo starej záclony a občas platenú tašku. Určite odporúčam mať v kabelke nejakú trvácnu tašku alebo sieťovku a par vrecúšok – ideálne plátenných alebo upcyclovaných zo starej záclony.”

Kam s ovocím a zeleninou

Pri našom malom prieskume na trhovisku sa ukázalo, že aj väčšina tých, ktorí si nosia na nákup svoje vlastné ekotašky ci košíky, si nakúpenú zeleninu necháva vložiť do vrecúšok – nie klasických plastových tašiek, ani nie mikroténových vreciek, ale do menších farebných plastových tašiek. Sú to vrecká s označením HDPE 2, ktoré predávajúci ešte vždy dávajú ľuďom zadarmo, rovnako ako vrecúška z tenkých plastov. Na otázku, prečo si berú plastové jednorazové vrecká od predajcov, keď majú so sebou ekotašky, uviedli  dva základné dôvody, prečo to robia:

1. Je to zadarmo a keď si zeleninu nechám vložiť každú zvlášť do takej tašky, nezašpiní mi tašku (košík), ostáva vytriedená a ľahko sa s ňou doma manipuluje – vykladá sa pohodlne priamo v tých vreckách.

2. Ovocie a zelenina neobsychajú a ostávajú čerstvé.

Pri bežnej spotrebe 5-7 takýchto vrecúšok na nákup a vysokej návštevnosti trhu to znamená, že napriek tomu, že nakupujúci si väčšinou prinášajú so sebou košíky alebo  bavlnené, papierové, či PES tašky, počas soboty sa na trhu rozdá približne 1500- 5000 takýchto vrecúšok za jediný deň v závislosti od sezóny, ročne teda až do 250000 plastových vrecúšok len počas sobotných nákupov.

Vrecká zo starých záclon 

Tím reportérok z Cirkevnej základnej školy Narnia hľadal, ako sa dá znížiť spotreba týchto vrecúšok u ľudí napriek tomu, že sú zadarmo.

Odpoveď našli u Dany Kleinert, módnej návrhárky, aktivistky, poslankyne Bratislavy Starého mesta. Tá v čase svojej kandidatúry na starostku spustila kampaň spoločenskej zodpovednosti s názvom Staromestské záclony.

“Zbierala som od ľudí ich staré záclony a naša nepočujúca krajčírka ich v chránenej dielni prešívala na vrecúška, ktoré sme rozdávali na trhu. Súčasťou boli rozhovory na tému odpadu a ľudia si uvedomili svoju osobnú zodpovednosť a začali využívať naše vrecúška, čím sa spotreba jednorazových mikroténových výrazne znížila.”

Projekt pani Kleinert sa po rozhovore s ňou rozhodli vyskúšať aj žiačky z Narnie. Začali zbierať staré záclony a prestierania a šiť z nich ekovrecúška. Úspešne napredujú a najbližšie ich môžete stretnúť  na Dobrom trhu na Jakubáku 27. 4. 2019, kde sa budú podľa vzoru Dany Kleinert rozprávať s ľuďmi na tému ekovrecúšok a budú ich dávať účastníkom za dobrovoľný príspevok.

Dúfame, že ľudia si ich pridajú do svojich ekotašiek a prestanú si brať od predajcov jednorazové tašky. To je náš cieľ. Lebo každé jedno sa dá používať roky a zabráni tak použitiu množstva jednorazových tašiek. Ušetrí ich aj 50 ročne. A to sa oplatí.“

Mená autorov

Izabela Beganová, Valentína Šatánková, Lea Kocúrová, Ella Mauldin, Ema Vosejpková

Ak ich chcete stretnúť, zažiť naživo ich nadšenie a aktivizmus, porozprávať sa s nimi či podporiť ich, príďte za nimi na Dobrý trh. No a pre tých, ktorých zaujalo, čo dievčatá dokázali, pridávame „návod – postupnosť štyroch krokov“ mladých reportérov, ktorá sa dá aplikovať aj v bežnom živote pri výchove detí.

  1. Skúmaj v teréne (Investigate)- rozprávajte sa spolu so svojimi deťmi o tom, čo pozorujú, vidia, ako to vidia. Rozprávajte sa s nimi o tom, ako premýšľajú, ale nehovorte im, čo si majú myslieť. Zvýši to ich vnímavosť k okoliu a začnú sa viac cítiť jeho súčasťou. To posilní ich vnútornú motiváciu byť spoluzodpovední za svet, v ktorom žijú a aktívne sa podieľať na tom, akým je.
  2. Navrhni riešenie (Propose Solution)- pýtajte sa ich, čo zažili, ako to cítia, na ich objavy, aha-momenty, na to, čo by chceli zmeniť, ako by sa chceli cítiť a čo by vedeli/mohli pre to urobiť. Podporí ich to v aktívnom premýšľaní a posunie ich to v ich schopnosti vnímať, že „majú čo povedať“ a „že naozaj môžu urobiť“ niečo preto, aby svet, v ktorom žijú, bol takým, aký ho chcú mať
  3. Podaj správu formou článku, foto alebo video-reportáže (Report)- hoci sa zdá, že toto nie je pre bežného rodiča, opak je pravdou. Fotografie, alebo akékoľvek iné zviditeľnené ukážky toho, čo zažili, čo dokázali, im pomáhajú tvoriť sebaobraz a posilňujú ich zodpovednosť za to, čo robia. Rozhovory nad rodinnými albumami fotiek, alebo ďakovné lístočky, zhromažďované na jednom miese, denníky cieľov a osobných výkonov- to všetko posilňuje vedomie detí, že dokážu, že majú vplyv na to, ako ich svet vyzerá
  4. Šír – publikuj, zdieľaj (Disseminate)- v tomto prípade je možné písať rodinnú kroniku, alebo blogovať, alebo jednoducho sa v rodinnom kruhu rozprávať a počúvať o tom, čo sme zažili a ako sme dokázali dosiahnuť to, čo sme chceli. Ideálne s nadhľadom, humorom, ozajstným potešením z napredovania (áno, aj z chýb) .To všetko deťom pomáha tvoriť ich sebaobraz a podporuje ich sebavedomie v tom najlepšom zmysle slova.

A hoci návod nie je univerzálny, je to cesta, vďaka ktorej dokázali 11 ročné dievčatá samostatne, len s podporou rodičov a učiteľky identifikovať, preskúmať a aktívne riešiť problém v ich okolí. A to je viac, ako sa od detí v ich veku bežne očakáva.

Zdroj: http://www.mladireporteri.sk/clanok/skutocne-eko