V tomto článku nájdete návod, ako zariadiť samostatnú detskú izbu od druhého roku až do školského veku. Ako sa vysporiadať s nábytkom, dekoráciami a celkovým zladením. Pri tvorbe samostatnej izby už musíme mať premyslených viac vecí a žiada si to od nás aj väčšie investície. Ale nebojte sa, všetko môže ísť postupne, nie je cieľom spraviť na jeden šup izbičku na mieru, ktorá má mať všetko „dokonalé“ a vydržať tak najbližších 15 rokov.
Z ktorej izby spraviť detskú izbu
Ako prvé sa musíme rozhodnúť, ktorá izba v byte alebo dome bude slúžiť dieťaťu, respektíve viacerým deťom. Keďže deti potrebujú veľa priestoru na hru, je lepšie pre nich zvoliť väčšiu izbu, aj na úkor menšej rodičovskej spálne. Psychológovia tiež odporúčajú spoločnú detskú izbu pre súrodencov, deti sa naučia zdieľať vecí, umeniu dohodnúť sa a tolerancii – čo sa im v živote zíde. Až keď príde k naliehavej potrebe rozdelenia vo vyššom veku detí alebo keď je vekový rozdiel medzi deťmi veľký, je vhodné spraviť samostatné izby.
V izbe by malo byť dosť svetla, zvážme orientáciu na svetové strany, mala by sa dať pohodlne vetrať a nebyť na hlučnom mieste, napr. obrátená smerom k frekventovanej ceste. V rámci bytu ju môžeme umiestniť na rozhraní dennej a nočnej zóny – aby nám cez deň nevadilo, že je v nej hluk a aby večer zase deťom nevadilo, že máme doma v obývačke návštevu a oni nemôžu zaspať, lebo majú izbu hneď vedľa.
Vo väčšine prípadov je však ideál nedosiahnuteľný, naše možnosti výberu sú obmedzené, preto volíme kompromis podľa našich priorít. Ďalej si povieme aj to, ako sa s niektorými obmedzeniami v rámci detskej izby vysporiadať.
Funkčné zóny v izbe predškoláka
Predškolák sa vo svojej izbe predovšetkým hrá a spí. Tieto zóny mu môžeme pocitovo oddeliť rôznou úpravou stien (maľba, tapety), kobercom alebo nábytkom. Sú to z hľadiska aktivity odlišné zóny, jedna má skôr povzbudzovať k aktivite a tvorivosti, byť podnetná, druhá by mala prinášať pokoj, zázemie na spánok a relax. Niekedy stačí aj malý baldachýn alebo jemný záves, ktorý spraví z postele tú správnu skrýšu. Tiež pomôžu milé vankúšiky, ktoré sa môžu využiť aj pri hraní na podlahe a sú variabilnejšie ako posteľ plná plyšákov.
Neideálne pomery izby
Veľa izieb nemá ideálne pomery strán a výšku stropu – niektoré sú ako slíž, niektoré majú moc vysoký strop vzhľadom na podlahovú plochu – v dieťati to môže vzbudzovať pocit neútulnosti. Tieto nedostatky sa dajú korigovať správnym rozdelením farebného náteru a tapiet a tiež rozložením nábytku.
Vysoký strop znížime tak, že ho natrieme farebne – buď celý alebo trebárs len časť nad postieľkou – môžeme vytvoriť aj tzv. „falošný baldachýn“, čím dieťatku opticky zmenšíme priestor a vytvoríme zázemie.
Pri úzkej dlhej izbe zase umiestnime nábytok na jej kratšie strany, aby sme ju opticky skrátili a zároveň môžeme do kúta alebo na jednu zo stien vhodne použiť tapetu alebo výmaľbu trebárs vo forme bodiek, ktorá odpúta pozornosť a my tak opticky zmeníme proporcie izby.
Nezabúdajme dať izbičke tému a nápad
Príliš jednoznačné a dokonalé ladenie detskej izby na konkrétnu tému – princezná alebo pirát / automobilový pretekár – môže byť zo začiatku fajn, ale určite sa rýchlejšie omrzí a výmena celého nábytku (posteľ, skrinky, poličky, stolík) môže byť o to náročnejšia finančne, časovo a logisticky. Základné vybavenie izby by malo byť preto neutrálne – ideálne vo svetlejších tónoch – biela, prírodné svetlejšie drevo alebo drevo namorené na jemnejšie odtiene farieb. Farebné a tématické ladenie izby potom volíme skôr cez textilné doplnky, ktoré časom môžeme ľahšie obmeniť. Samozrejme, na celú detskú izbu môžeme zvoliť jednotiaci motív podľa záľub dieťaťa – pokojne to môže byť námornícky motív, motív lietadla, lesných zvieratiek, lovca, skauta, indiána, cestovateľa alebo trebárs malého princa – takýto prvok zjednotí a dá ideu detskej izbe. Ale nemusíme ho chápať doslovne a všade dávať napríklad nálepky aút – skôr zvolíme zopár výraznejších hračiek, doplnky v správnej farbe, osvetlenie v tvare lietadla, originálnu maľbu na stenu, ktorú vieme neskôr pretrieť alebo pretapetovať. Vychádzajme teda z preferencií a záujmov dieťaťa (napr. či rado kreslí, stavia, alebo skôr behá, lezie, či jazdí s autíčkami, prípadne zariaďuje dom pre bábiku), ale celkové zladenie je na nás.
Celkovo volíme skôr „menej je viac“ – zostane nám priestor na variabilitu a dotvorenie priestoru s rastom dieťaťa a jeho meniacim sa potrebám. Dieťaťu ponecháme priestor aj na jeho tvorbu a fantáziu, aby detskú izbu zapĺňalo aj svojim životom a záľubami. Nechajme mu priestor na poličkách, aj na stenách na vystavenie jeho prvých dielok.
Nebojme sa trochu mixovať štýly – detská izba je predsa len priestorom, ktorý by mal byť hravý a mať trochu zmyslu pre humor alebo nadsázku, tu nemusí byť všetko dokonalé. Ak zachováme svoj základný koncept/motív/ideu/osnovu/linku, nemusíme sa báť dať vedľa detského retro stolíka plastovú priestvitnú stoličku.
Obľúbených hrdinov volíme skôr vo forme hračiek alebo nálepiek na stenu, ktoré v prípade potreby odstránime. Nemusia na nás vyskakovať ružové princezné z paplóna, zo závesu, aj z koberca. Ale ak nám naše dieťa lepšie zaspí v izbičke s paplónikom s motívom Frozen, kľudne to využijme a kúpme ho. Ale týmto aj skončime.
Zároveň si ale dajme pozor, aby sme nakoniec v rámci „rozumnosti“ neskončili tak, že detská izba pre predškoláka bude vyzerať ako seriózna študentská izba. Aj pri tomto nám pomôže heslo „menej je viac“.
Farebné ladenie
Dnes už naozaj neplatí, že dievčatkám doprajeme ružovú a chlapcom modrú. Pri použití jemných odtieňov dosiahneme harmonickú atmosféru pre obe pohlavia. Na oživenie môžeme zvoliť na niektorých doplnkoch výraznejšiu farbu. Aj pri voľbe farieb berme do úvahy preferencie a temperament detí. Z ich kresbičiek a aj z toho čo si radi obliekajú môžeme zistiť, aké sú ich obľúbené farby (ich odtieň, či pôsobia skôr teplejšie, resp. studenšie). Ak sú naše deti temperamentnejšie, volíme naozaj jemnejšie pastelové odtiene s malým kontrastom (modrá, zelená, fialová), ak sú pasívnejšie môžeme pridať optimistickejšiu veselšiu teplejšiu farbu na vybraných doplnkoch alebo na časti steny (žltá, oranžová, červená), ak sú senzitívnejšie, rozhodne sa vyhýbajme veľkým výrazným vzorom, kontrastom a agresívnym farebným odtieňom.
Vo všeobecnosti platí, že volíme skôr teplejšie, tlmenejšie odtiene, ktoré spolu nevytvárajú prílišný kontrast. Napr. jemné odtiene žltej, svetlosivá, mätová, levanduľová, púdrové odtiene modrej, ružovej – vytvoria príjemný základ pre biely nábytok alebo nábytok zo svetlého prírodného dreva. Na oživenie môžeme použiť napr. pás výraznejšej farby na stene do výšky 1,5m od zeme, alebo na lampe, či na vybraných vankúšikoch, malom koberci alebo väčších doplnkoch (hojdačka) či hračkách (pretekárske auto). Na oživenie je príjemná slniečková žltá, či sýta teplá machová zelená (nie ale v jej krikľavom odtieni).
A klasická biela farba nič nepokazí – dáva najviac priestoru a možností na vyniknutie nábytku, aj obrázkov, plagátov, svetielok na stene a na vlastné dotvorenie izby. Určite je výhodná pri menších a tmavších izbách, pôsobí vzdušne. Pozor však pri veľkej izbe s vysokými stropmi, tam môže pôsobiť odťažito a neosobne.
Pri farbách nesmieme zabúdať, že detská izba je plná hračiek, z ktorých väčšina má naozaj sýte, agresívne kombinácie farieb – z čoho vznikne až taká všehochuť, prípadne chaos preto to s farbami na stenách a nábytku nepreháňajme.
Najlepšou voľbou je tak neutrálny interiér ako kvalitný základ na dotvorenie izby kvalitnými prírodnými materiálmi a farebnými doplnkami podľa postupne sa meniacich záľub dieťaťa.
Nezabudnite si prečítať aj 2. časť článku.
Interiérová dizajnérka – Vlaďa Polohová
Vyštudovala biomedicínsku fyziku na FMFI UK, ale jej záujem o duchovnú harmóniu, interiér a dizajn ju priviedol k štúdiu feng šuej a interiérového dizajnu. Spojenie týchto dvoch oblastí je pre ňu prirodzené a spolu so schopnosťou počúvať ľudí jej pomáha vytvárať interiéry na mieru, plné pohody a harmónie.
