Predchádzajúci rok priniesol situácie a výzvy, na ktoré nikto z nás nebol pripravený. Covid-19 sa rýchlo šíril a súvisiace opatrenia náš život spomalili. Pandémia zmenila naše priority a naučila nás vnímať veci inak. Pozrime sa teda spolu na to, čo nám rok 2020 vzal a čo nám, naopak, priniesol.
Čo nás pandémia naučila?
Trávime čas spolu, nie vedľa seba…
V každodennom kolotoči pracovných povinností, domácich prác, školských a mimoškolských aktivít je niekedy ťažké nájsť si čas na partnera a deti. Zrazu tu však bol lock-down. Okrem nákupu a návštevy lekára sme trávili čas doma, alebo v prírode. Viedli sme dlhé rozhovory, vystrájali sme s deťmi… Všetko okolo nás sa spomalilo a my sme sa venovali tým, ktorých najviac milujeme.
Začali sme si vážiť, že sme zdravý
Všetci vieme, že zdravie je to najcennejšie. Od minulého roka to však platí akosi viac. Začali sme sa o seba a blízkych viac starať, viac športovať, viac posilňovať imunitu. Snažíme sa zdravo stravovať a žiť, pretože návšteva u lekára vyvoláva väčší rešpekt.
Zistili sme, že krásne miesta máme ,,pod nosom“
Obmedzenia a zákazy nám zabránili cestovať a užívať si dovolenku v zahraničí. Začali sme teda objavovať výnimočné miesta v našom okolí. Neprekvapilo vás koľko turistických chodníkov, vyhliadok a zrúcanín s úžasným výhľadom je priamo vo vašom okrese?
Starý rodičia sa skamarátili s počítačom
Aj vaši starký odmietali dlhé mesiace volanie cez internet? Na začiatku zákazu vychádzania to boli často práve oni, kto sa chcel naučiť telefonovať cez počítač. A tak sa video-hovory so starými rodičmi stali krásnou súčasťou mnohých rodín.
Od šijacieho stroja k rúšku…
Jedným z dôsledkov pandémie je nosenie rúšok. Hoci pre väčšinu z nás znamenajú ,,neželaný doplnok“, našli sa šikovné osôbky, ktoré rastúci dopyt využili. Máme na mysli šikovné maminky. Tie, ktoré pohľadali zvyšky látok, posadili sa za šijacie stroje a začali tvoriť. Najskôr iba pre rodinu, potom pre kamarátov a známych a nakoniec pre cudzích ľudí, ktorí boli originálnymi rúškami nadšení.
Vášeň menom kváskovanie
Nedá nám nespomenúť, že veľa z nás prišlo na to ako upiecť chutný kváskový chlieb doma. Práve kváskovanie sa totiž stalo vášňou nejednej žienky a sociálne siete zaplavili fotografie skvelo vyzerajúcich chlebov a pečiva.
Prečo bol rok 2020 náročný?
Vyšetrenie u odborného lekára znamenalo problém
Pozitívne prípady pribúdali, nemocnice sa zapĺňali a my sme občas mali pocit, akoby všetky ostatné choroby vymizli. Vyťažený zdravotnícky personál, navzdory snahe, nestíhal vykonávať vyšetrenia a zákroky, na ktoré pacient čakal niekoľko mesiacov. Vtedy nás prepadal hnev a pocit zúfalstva. Napriek tomu, že sme vedeli, že lekári i sestričky pracujú v rizikovom prostredí dlhé hodiny bez prestávky, na pokraji vlastných síl a možností.
Deťom bolo smutno za kamarátmi a spolužiakmi
Mnohí rodičia považovali dištančné vzdelávanie za najväčší problém zatvorených škôl. Deťom však chýbali kamaráti i mimoškolské aktivity. Uvažujete, čo z toho je väčší problém? Oboje. Chápeme, že kvalitné vzdelanie je veľmi dôležité, no pre škôlkarov a žiakov 1. a 2. ročníka je rovnako dôležité nadobúdať sociálne zručnosti v kolektíve.
Odhalili sa charaktery
Prvý pozitívny prípad na Slovensku vniesol do našich životov strach a otázky. Napriek tomu to prvé týždne vyzeralo, že ľudia sú spolupatričnejší. Izolácia a obavy si však vyžiadali svoju daň a ohľaduplnosť sa začala meniť na závisť a nenávisť. Netvrdíme, že sa všetko dobro vytratilo. Pravdou ale je, že sociálne siete zaplavili kruté a absurdné komentáre a postoje, ktoré sa čiastočne prenášali i do reálneho života.
Začali nám chýbať bežné činnosti
Každého z nás prekvapilo, že obyčajné aktivity ako ranné vstávanie do práce či nákup v obchodnom centre nám dokážu chýbať. Pred začiatkom pandémie sme totiž návštevu kina, kávu s kamarátkou či čas strávený so starými rodičmi brali ako samozrejmosť. Zrazu však nič z toho nebolo možné a to v nás vzbudzovalo frustráciu a bezmocnosť.
A napriek tomu, že minulý rok bol náročný a zvláštny, pripomenul nám, že:
• zdravie a rodina sú to najcennejšie,
• „všetko zlé je na niečo dobré“ (nosenie rúšok znížilo množstvo chrípkových a iných respiračných ochorení v jesenných mesiacoch),
• môžeme za to, aké je životné prostredie znečistené a zničené (počas karantény sa vyčistilo ovzdušie veľkých miest i voda v mnohých riekach).
Skúsme sa teda opäť tešiť z maličkostí a veriť, že to najťažšie už máme za sebou…
