Agresia a zlosť sú pre ľudí prirodzené a vrodené reakcie. Majú svoje miesto a význam v našom živote. Pomáhajú nám zmobilizovať sily a prejsť k akcii, riešiť situáciu, byť úspešný. Agresiu aj zlosť je však nutné prežívať v medziach. Ak príde k prekročeniu hraníc, môžu mať veľmi nepríjemné dôsledky.
Temperament dieťaťa
Miera hnevu, ktorú dieťa zažíva je ovplyvnená niekoľkými faktormi. Jedným z nich je dedičnosť a temperament. Temperament dieťa dedí po svojich rodičoch a starých rodičoch, v mladšom veku ho už rodičia môžu pozorovať a môžu podľa toho deti učiť, ako s hnevom zaobchádzať. Je veľmi vhodné dávať dieťaťu spätnú väzbu, aby si bolo vedomé toho, čo svojím konaním spôsobuje, aké emócie v druhých vyvoláva. Na internete či v knihách sa dočítate popisy jednotlivých temperamentov a podľa toho dokážete vaše dieťa zaradiť. Vďaka tejto znalosti už dokážete ľahšie zistiť, ako s dieťaťom pracovať, ktoré vlastnosti rozvíjať. Napr. melancholik, často introvertný, by sa mal učiť o svojich pocitoch hovoriť, aby ich v sebe nehromadil a nedochádzalo k prudkým, nečakaným výbuchom.
IQ
Ďalšia z príčin vzniku agresie môže byť nízke IQ. Deti s nižším IQ horšie kontrolujú a ovládajú svoje emócie, neplatí to však vždy.
Centrálny nervový systém
Porucha centrálneho nervového systému patrí vedie tiež často k agresivnemu správaniu. K poškodeniu mozgu mohlo prísť ešte pred narodením dieťaťa. Ohrozené sú deti so syndrómom ADHD, epilepsiou a pod.
Porozumenie
Medzi najčastejšie príčiny, prečo vaše dieťa vybuchne zlosťou je však únava, zrkadlenie alebo neporozumenie. Deti do 6 rokov ešte nevedia pomenovať všetky svoje potreby a emócie, nepohodu tak často dávajú najavo plačom či zlosťou (napr. batoľa, ktoré ovláda pár slov, vám nedokáže povedať, že ho svrbí ručička a motoricky ešte nie je také zdatné, aby sa samo poškrabalo). Je potom potrebné zastaviť sa, chvíľu dieťaťu načúvať, pozorovať ho. Potom prídete na to, že sedí na slnku a je veľké teplo, alebo voda, v ktorej sa kúpe je príliš horúca. Vôbec to neznamená, že ste zlý rodič, pretože vaše dieťa sa kúpe v teplejšej vode. Všetci fungujeme tak, že občas uletíme myšlienkami inde, máme toľko povinností, že jednoducho na niečo zabudneme. Hlavné je, že nastane uvedomenie, nájdete príčinu detskej nepohody a odstránite ju.
Niekedy sa stáva, že aj tak neprídete na príčinu. Je to tým, že deti sa niekedy hnevajú, či plačú iba z únavy alebo smutnej nálady, s ktorou si nevedia rady. My dospelí si myslíme, že deti fungujú inak ako my, ale aj nám sa občas stane, že sme unavení a napriek tomu nemôžeme zaspať. Rozdielny je len prejav nepohody. V dospelosti človek vie svoje reakcie ovládať, v procese socializácie pomocou výchovy ich kultivoval. Dieťa sa to ešte len učí. A tak my ležíme v posteli a polovicu noci sa len prevaľujeme, ale dieťa plače a hnevá sa, pretože nemôže zaspať. V takej chvíli ho môžete pokojným hlasom upokojovať, kolísať, spievať mu a predovšetkým chápať, že toto zažíva každý.
Zrkadlenie
Zrkadlenie je stav, keď ste unavená, naštvaná a ešte príde dieťa, dožadujúce sa niečoho, čo mu v tej chvíli neposkytnete a začne byť spupné – ako vy. Odráža iba stav, v akom sa nachádzate vy. Ak budete v pokoji a spokojná, bude spokojné a pokojné aj Vaše dieťa. Preto, ak sa cítite v nepohode, unavená – oddýchnite si, aj keby len na pol hodinu. Dobijete si energiu a môžete dokončiť svoju prácu. Keď si nevyhradíte čas pre seba, budete fungovať s polovičnou energiou a tento stav vám odzrkadlí vaše dieťa. Môže vás pripraviť aj o ten zvyšok energie, čo ešte máte. Preto pracujte aj na svoje pohode. Radšej umyte riad o pol hodiny neskôr, ako s nižšou energiou (ktorá sa vám ešte zníži).
Dievčatá versus chlapci
Rada by som ešte zdôraznila, že prejavy agresivity a hnevu sú u chlapcov odlišné ako u dievčat . Predispozície majú obe pohlavia rovnaké, avšak vďaka výchove je prejav agresivity a hnevu u mužov viac tolerovaný, je chápaný ako prejav sily a mužnosti. S dievčatami sa rodičia častejšie maznajú, vychovávajú ich do jemnejšieho prejavu osobnosti. Dievčatá sa teda skôr uchýlia k agresii či slovnému hnevu alebo zamerajú hnev dovnútra. Toto však môže viesť k sebapoškodzovaniu, sebaobviňovaniu a pod. Je preto vhodné učiť obe pohlavia prejavovať zlosť a agresiu takým spôsobom, ktorá neublíži im ani okoliu.
Zaručené rady?
Ako teda ustáť detský hnev? Predovšetkým zabudnite na to, že existujú rady, ktoré zaručene fungujú. Každá rada funguje, avšak záleží na situácii a príčine hnevu. Podľa nej je potom vhodné aplikovať konkrétnu radu. Vy však poznáte svoje deti najlepšie, a tak odporúčam spoľahnúť sa aj na vašu intuíciu. A predovšetkým, ak ste napríklad v plnej čakárni u lekára a vaše dieťa začne vrieskať na celú čakáreň, vy cítite oči všetkých na sebe, nemusíte sa vôbec cítiť ako rodič, ktorý nezvláda svoju rolu. Mnoho ľudí, čo stretnete, už má deti, má skúsenosti s výchovou (v čakárni u detského lekára predovšetkým). Ľudia, ktorí vás v tej chvíli pozorujú s vami len mlčky súcitia. Alebo iba pozorujú, ako situáciu riešite vy a hľadajú inšpiráciu pre výchovu svojho dieťaťa. Iste sa nájdu aj takí, ktorí sa budú tváriť pohoršene. Môžete si o nich pomyslieť napríklad to, že oni sami spôsobovali vlastným rodičom rovnaké trápenie. A možno ich to v budúcnosti ešte len čaká. Pokúste sa teda v tú chvíľu vnímať iba seba a vaše dieťa, čo asi potrebuje, čo vám tak neobratne a bez slov oznamuje?
Ak je len unavené, upokojujte ho, objímte. Pocit pokoja mu môže pomôcť k spánku.
Pokiaľ ste unavená a dieťa vám zrkadlí váš stav, choďte si spolu oddýchnuť. Alebo mu povedzte, že si potrebujete oddýchnuť a zoberte ho do kútika hrať sa. Sľúbte mu, že potom sa budete venovať činnosti, ktorú si želá on. Prípadne požiadajte partnera, babičku, nech vám dieťa na chvíľu postrážia a vy si dovoľte odpočinok.
Hranice
Niekedy dieťa testuje hranice. Do určitého veku bolo poslušné, pohybovalo sa obmedzene. Teraz objavuje nový svet a potrebuje v ňom nájsť svoje miesto, ktoré bude ohraničené. Potrebuje pevné body, hranice. Takže ak do vás štuchne a chce sedieť na mieste, kde sedíte vy alebo chce práve to isté jedlo, čo máte vy, ide o testovanie hraníc. Nie je vhodné dieťaťu vždy vyhovieť, takisto ako nevyhovieť nikdy. Rozhodujte sa podľa rozumu, podľa toho, ako je vám to príjemné. Pokiaľ dieťa chce z vášho jedla, vy ste si však za celý deň nedopriala ani jednu radosť a to jedlo je vaše obľúbené a tešíte sa naň od rána, doprajte si ho. Dieťaťu môžete dať ochutnať. Ak si dieťa praje hračku, ktorú si nemôžete dovoliť, tak mu ju proste nekúpite. Vždy mu ale svoje konanie vysvetlite, vyjadrite svoju potrebu (je to nutné, aby nezískalo pocit, že ho nemáte radi).
Hnev na verejnosti
No a čo so situáciami na verejnosti? Predovšetkým sa zmierte s tým, že niekedy svoje dieťa neupokojíte. Zažije to každý rodič a nie vždy je možné dieťa upokojiť z minúty na minútu. Dobrá správa je, že výbuchy hnevu trvajú priemerne 3 minúty, potom sa dieťaťu minie energia a prestane. Ak sa chystáte s dieťaťom cestovať vlakom, ísť do obchodu a podobne, je dobré mať so sebou jeho obľúbenú hračku, ktorou odpútate jeho pozornosť. Pozornosť možno odpútať aj tak, že začnete hovoriť o tých hojdačkách, kam pôjdete, až dokončíte nákup. Tam sa predsa váš Martinko tak tešil, na ten kolotoč.
Z ďalších tipov sa odporúča dieťa objať (záleží na situácii), opísať jeho stav a vyjadriť pochopenie (viem, že sa ti tá hračka naozaj páči a vidím, že si smutný, naštvaný, pretože ti ju nemôžem kúpiť. Skúsime si takú hračku vyrobiť doma, čo hovoríš?). Existujú aj ďalšie odporúčania, skúsenosti iných matiek, ale sú to odporúčania pre odvážnejších. Jedna matka napríklad pri záchvate hnevu dieťaťa v obchode odišla. Dieťa sa upokojilo a prišlo za ňou. Ďalšie odporúčanie je ukázať dieťaťu jeho výraz v zrkadle alebo ho začať napodobňovať. Nie je však vhodné sa na verejnosti začať hádzať o zem a revať na celú miestnosť. Doma to však vyskúšať môžete. Dieťa tak vidí svoje správanie naživo a keď to párkrát zopakujete, prestane vyvádzať. Jednoduchšia verzia je dieťa natočiť a pustiť mu video, keď sa bude zlostiť, aby videlo svoje reakcie. Získa tak spätnú väzbu o svojom správaní a naučí sa ho regulovať.
Autor článku: Andrea Machálková, psychologička
