Aby hrdlo nebolelo a kašeľ ustúpil

„Tá moja lekárka je zvláštna. Niekedy zbytočne predlžuje ochorenie nášho Jurka, trápi sa chudák, smrká, hlava ho bolí, leží - a ona nie a nie mu dať poriadny liek, ktorý by mu pomohol! Nabudúce jej už poviem, nech mu predpíše nejaké poriadne antibiotiká.“

Aj takto vyznievajú sťažnosti mamičiek, ktoré sú nespokojné s liečbou a  výberom liekov pre ich deti. Našťastie, je stále viac rodičov, ktorí nad takýmto typom liekov uvažujú, pretože už vedia o možných negatívach antibiotík. Áno, sú to lieky na likvidáciu živých mikroorganizmov, najmä baktérií, ktoré sa udomácnili v tele. Pomáhajú riešiť problémy s infekčnými ochoreniami, ba dokážu aj zachrániť ľudský život. Lenže! Antibiotikum nerozozná, či je pôvodcom ochorenia baktéria alebo vírus – a práve to je kameň úrazu. Lebo ak ochorenie spustil vírus, antibiotická liečba nezaberá. Navyše, hrozí riziko, že liek začne likvidovať aj baktérie, ktoré sú v tele každého človeka a plnia dôležitú ochrannú funkciu. Takže tento typ lieku pôsobí proti baktériám, ktoré spôsobujú infekciu, ale aj proti všetkým citlivým baktériám v organizme. Môže sa navyše stať, že pri ďalšom vážnejšom ochorení už ani antibiotikum nezaberie… Baktérie sú voči antibiotikám stále odolnejšie. Príčina? Nesprávny spôsob aj dôvod užívania. Odborníci varujú, že ak sa vývoj liečby nezmení, bakteriálne infekcie môžu byť veľkým problémom celého verejného zdravotníctva.

[pull_quote_center]Nadmerné užívanie antibiotík má dopad aj na imunitný systém, pribúdajú alergické reakcie a narastá tzv. rezistencia (odolnosť) na antibiotiká.[/pull_quote_center]

Kedy áno – kedy nie?

Počas liečby sa časť antibiotík dostáva aj do hrubého čreva, kde pôsobia zradne a napádajú pôvodnú črevnú mikroflóru. Niekedy až tak, že detských pacientov môžu trápiť napríklad zažívacie problémy (často ide o ťažkosti so žalúdkom, hnačky, kŕče a podobne), pričom narušenie črevnej mikroflóry spôsobuje problémy už dojčatám. Nadmerné užívanie antibiotík má dopad aj na imunitný systém, pribúdajú alergické reakcie a narastá tzv. rezistencia (odolnosť) na antibiotiká. Aby tieto lieky pomohli aj pri ďalšom, vážnejšom ochorení, lekári by ich mali predpisovať uvážlivo a cielene. Práve tu zohráva dôležitú úlohu diagnostika. Rodičia sa už dnes v  ambulanciách detských lekárov bežne stretávajú s tzv. CRP- prístrojom, šikovnou pomôckou na zisťovanie C-reaktívneho proteínu v organizme. Ide o bielkovinu, ktorú organizmus vytvára na obranu proti infekcii a uplatňuje sa iba v boji s baktériami, nie s vírusmi. Ak sa už „zápas v detskom organizme“ spustil, bielkovina reaguje expresne, aj v priebehu dňa sa hodnota CRP zvýši a pri správnej liečbe sa vracia do normálu. Vyšetrenie je rýchle, výsledok o pár minút a lekár sa vie rýchlo rozhodnúť, či antibiotiká treba. Nikdy ich však nie je vhodné užívať bez odporúčania lekára, práve pri týchto liekoch je dôležitý správny predpis. No a ešte jedno varovanie: odborníci vystríhajú aj pred ich internetovým predajom, lieky z neoficiálnych a anonymných zdrojov môžu byť falšované, nemusia obsahovať všetky deklarované zložky a sú rizikové. Napokon, pri niektorých ochoreniach niekedy možno stačí iba overené „vypotenie sa“ v posteli, pitie čajov, ľahká strava a pokoj. Preventívne podávanie antibiotík pri vírusových ochoreniach nemá žiaden zmysel a iba uškodí.

[pull_quote_center]Nikdy nie je vhodné antibiotiká užívať bez odporúčania lekára, práve pri týchto liekoch je dôležitý správny predpis.[/pull_quote_center]

Nebojte sa, pýtajte sa!  

Márna sláva, liečivé a vyhľadávané tabletky treba užívať obozretne. Objaviteľ penicilínu Alexander Fleming posunul medicínu koncom dvadsiatych rokov minulého storočia o míľové kroky vpred. Penicilín vniesol prevrat do liečby mnohých ochorení, zachránil tisícky  životov a úspešne lieči aj dnes. Antibiotikum patrí do modernej medicíny, ale čoraz aktuálnejšie je heslo: s antibiotikami to nepreháňajme! Pričom slovenskí pacienti ročne spotrebujú približne osem miliónov balení antibiotík, čo je viac ako priemer OECD. V tomto prípade je dôležitou postavou ošetrujúci lekár dieťaťa, jeho skúsenosť, ochota komunikovať, vysvetľovať… Ak má rodič pochybnosti, netreba váhať a spýtať sa. Aktuálne informácie o  antibiotikách prináša aj každoročný „Európsky deň zvyšovania povedomia o antibiotikách“, ktorý bol z iniciatívy Európskej únie vyhlásený na 18. novembra. Cieľom je zvýšiť informovanosť o hrozbách antibiotickej rezistencie a  rozvážnom užívaní antibiotík. Aby sme aj o niekoľko rokov mali účinné lieky, ktoré nášmu organizmu v chorobe pomôžu.

 [dropcap type=“1″]T[/dropcap] Lea Surmová