Tipy na túry vo Vysokých Tatrách s malými deťmi

Tipy na túry vo Vysokých Tatrách s malými deťmi

Turistika s deťmi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné pri plánovaní prihliadať. Ide napríklad o dĺžku túry, charakter/prevýšenie, počasie, ale aj vybavenie batohu. Minulé leto sme takto turistikovali s dvoma dcérami – päťročnou a osemmesačnou. Päťročná išla po svojich, mladšia bola v turistickom nosiči, kde časť cesty prespala. Na škodu určite nie je dohodnúť si takýto výlet s ďalšími kamarátmi s deťmi. Deťom tak túra ubehne rýchlejšie a viac sa zabavia.

Výber túry

Pri oficiálne uvádzaných časoch je potrebné rátať aj dvojnásobok času potrebného na zvládnutie túry. Samozrejme, záleží od veku a výdrže dieťaťa. Nám sa pri 5-ročnej dcére ukázal ako vhodný práve ten dvojnásobok, keďže má pomalšie tempo ako dospelý a tiež musíme počítať s viacerými prestávkami (aj keď to neplatilo na všetky trasy, napr. Zamkovského chatu dala takmer v oficiálnom čase).

Nejde o to, že by vyslovene nevládala (aj keď slovne sa sťažovala práve na to), skôr je potrebné zmeniť aktivitu, aby to nebolo jednotvárne. Malé občerstvenie s krátkou prestávkou zvykne pomôcť v ďalšom napredovaní. Na rôzne jedlé drobnôstky je preto potrebné myslieť pri balení si batoha.

Dĺžka túry

Túry sme vyberali tak, aby oficiálne uvádzaný čas trval cca 1 – 1,5 hod. tam a rovnako aj späť. Vyraziť treba ráno okolo 8:00 hod. Jednak počasie doobeda je v horách stálejšie a treba rátať aj s nepredvídateľnými udalosťami, ktoré môžu túru predĺžiť, tak aby ste mali dostatok času na cestu späť.

Maličkosť na zahryznutie a hra

Každý si svoje dieťa pozná a vie, čo mu pomôže vytrvať, resp. premostiť čas strávený na túre. U nás sa napr. osvedčila malá sladká pozornosť (lentilka) pri každej turistickej značke, resp. pri tej, ktorú uvidí ona ako prvá.

Možné je pridať aj nejakú hru – podľa záujmov dieťaťa. Tá naša má rada geografiu. Možno poznáte detskú riekanku: A raz, a dva, a tri…….a desať a A-ri-zo-na, dopredu-dozadu-nabok a späť. My sme si ju prispôsobili tak, že na konci nie je Arizona, ale vždy niekto z nás navrhne hlavné mesto niektorej krajiny. Dieťa sústredí pozornosť na niečo iné ako chodenie (počítanie, rozmýšľanie nad ďalším hlavným mestom) a čas mu tak ubieha rýchlejšie.

Ubytovaní sme boli na Štrbskom Plese, takže väčšinu túr sme naplánovali z tohto miesta. Strávili sme tu týždeň, ale túry sme rozvrhli tak, aby neboli každý deň, nech majú deti zmenu a nie je to pre ne jednotvárne.

Program mimo túr

V dňoch, keď sme neboli na túrach, sme navštívili Tatranskú Lomnicu, kde sme boli v Múzeu TANAPu, v Botanickej záhrade – Expozícia Tatranskej prírody, v SKI múzeu a tiež na bobovej dráhe. Na Štrbskom Plese sme sa prešli okolo plies. Využiť sa dá aj sedačková lanovka na Solisko. V Starom Smokovci sme boli ochutnať Kyseľku a v Starej Lesnej Náučný astronomický chodník.

Náučná tatranská hra

Pre staršiu dcéru bolo tiež veľmi zábavné zbierať pečiatky a odpovede na vedomostné otázky o tatranskej prírode do Tatranského rozprávkového pasu. Pas sme si vyzdvihli v informačnom centre a potom sme sa už nechali viesť otázkami, na ktoré bolo možné nájsť odpoveď alebo získať pečiatku návštevou daného miesta. Keď dcéra vyzbierala potrebný počet pečiatok a odpovedí, získala darček. Po vyplnení a odovzdaní pasu v informačnom centre bola zaradená do žrebovania o pekné ceny. A šťastena sa na ňu usmiala, po prázdninách jej prišla domov výhra.

Turistika

Túry sme absolvovali tri:

  • k Jamskému plesu
  • k Popradskému plesu
  • na Zamkovského chatu

Štrbské pleso – Jamské pleso a späť

Je to nenáročná túra s dĺžkou niečo cez 10 km bez nepríjemných prevýšení. Uvádzaný čas na hiking.sk sú 3 hod. už aj s cestou späť. Trasa je dobre značená. Pleso je malé a nachádza sa v limbovom háji. Na brehu sme si urobili väčšiu prestávku s piknikom a fotením. Všetky odpadky sme si vzali samozrejme so sebou na chatu. Pri balení treba myslieť na to, že tu nie je chata, takže pitie a jedlo si musíte zobrať so sebou. Bolo pekné počasie, takže sme stretli aj dosť turistov, nebola to však žiadna nepríjemná masovka.

Zo Štrbského plesa k Popradskému a späť

Opäť nenáročná trasa s dĺžkou približne 11 km. Časová náročnosť sa uvádza niečo cez 3 hod. Chodník vedie po Tatranskej magistrále a nachádza sa na nej aj náučný chodník. Po ceste tam sme išli po červenej značke a tak sme mohli obdivovať pekné výhľady. Naspäť sme po rázcestie Trigan išli po zelenej značke, ktorá je trochu jednoduchšia, avšak menej záživná. Na Popradskom plese je chata, kde sme sa najedli a doplnili tekutiny. Chata patrí k najnavštevovanejším vo Vysokých Tatrách, treba preto rátať s čakaním na objednanie. Vo vnútri je aj detský kútik a vonku chutný detský drevený domček. Vedľa je aj ďalšia Majláthová chata, kde je možné sa tiež najesť. Ak máte dosť energie, cca 30 minút od plesa sa nachádza symbolický cintorín tých, ktorí zahynuli v Tatrách.

Zo Starého Smokovca na Zamkovského chatu a späť

Zo Starého Smokovca sme sa na Hrebienok vyviezli pozemnou lanovkou. Zvyčajne je to dosť veľká masovka. Chodník z Hrebienka na chatu je nenáročný, tam a späť uvádzajú necelé 2 hod. a dĺžka je 6 km po Tatranskej magistrále.

Počas túry sme prechádzali dreveným mostíkom ponad Studenovodský potok a po chvíľke stúpania sme prišli k Obrovskému vodopádu. Vidieť v ňom farebné dúhy. O niečo vyššie sa nám naskytli naozaj pekné výhľady. Na Zamkovského chate sme sa najedli v samostatnej miestnosti, ktorá slúži ako detský kútik. K detskému menu dcéra dostala diplom vo forme pohľadnice, na ktorú jej personál dal pečiatku. Pred chatou je drevené detské ihrisko aj s vrtuľníkom.

Cestou späť na Hrebienok sme zašli na Rainerovu chatu. Je to len maličká zachádzka. Rok predtým tu bola aj líška, ktorá nebola plachá a rada pózovala pri fotení. Zachádzku je možno predĺžiť cez Studenovodské vodopády. Tie si však môžete pozrieť aj počas samostatnej túry. Zo zastávky Tatranská Lesná po žltej značke na Hrebienok je to 1,5 hod. hore. Je to veľmi pekná trasa popri potoku s viacerými miestami na výhľad na vodopády priamo nad potokom.

S malými deťmi sa ešte náročné túry organizovať nedajú. Ale je to len začiatok. Postupne to bude lepšie a lepšie. Spoločné spomienky a fotky za to určite stoja. A kto vie, možno vám na oslavu päťdesiatky darujú spoločný výstup na Gerlachovský štít :o).

Autor: Nikela