Doteraz nebolo známe, či podobný jav sprevádza aj interakciu dospelého s dojčaťom. Vedci preto využili technológiu dvojitej elektroencefalografie, aby zistili, či pohľad z očí do očí ovplyvňuje schopnosť vzájomného prepojenia medzi dospelým a dojčaťom počas interakcií naživo i interakcií, pri ktorých sa dospelý zobrazoval na obrazovke pred dojčaťom.
V experimente sa dojča pozeralo na videonahrávku, v ktorej mu dospelý spieval riekanky, pričom sa naň pozeral priamo, zo šikmého uhla (hlavu mal pootočenú, no pozeral sa priamo na dojča) alebo mal hlavu aj pohľad pootočené o 20 stupňov. V druhom experimente dojča hľadelo na dospelého, ktorý bol prítomný v miestnosti a spieval mu riekanky rovnakým spôsobom. Následne bola zmeraná miera synchronizácie ich nervových aktivít.
V oboch experimentoch mal dospelý zásadný vplyv na nervovú aktivitu dojčaťa a tento vplyv bol významnejší, ak sa dospelý na dojča pozeral priamo alebo zo šikmého uhla. Rovnako dojča pri interakciách naživo vplývalo na nervovú aktivitu dospelého intenzívnejšie, keď naňho hľadelo priamo alebo zo šikmého uhla. Zároveň dojča pri pohľade z očí do očí častejšie vydávalo zvuky a dojčatá, ktoré vydávali dlhšie zvuky, vyvolávali silnejšiu synchronizáciu nervovej aktivity u dospelého.
Tieto výsledky naznačujú, že pohľad z očí do očí posilňuje vzájomnú prepojenosť pri komunikácii aj v dvojici dospelý – dojča. Vďaka sociálnym komunikačným signálom môže dochádzať k dočasnej synchronizácii nervovej aktivity a k vytvoreniu spoločnej „siete“, ktorá umožňuje efektívnejší prenos informácií a napomáha učebnému procesu v raných fázach komunikácie s dieťaťom.
Leonga, V.,Byrnec E., , Clacksona K., , Georgievaa S., , Lama S., Wassd S. 2017. Speaker gazeincreasesinformationcouplingbetween infant and adultbrains.
[dropcap type=“1″]A[/dropcap] Mgr. Lucia Papáková, PhD.
