O možnosti odberu a uskladnenia pupočníkovej krvi už počula asi väčšina z nás. Málokto však vie, že cenným zdrojom perinatálnych kmeňových buniek (bunky, ktoré je možné získať iba v čase pôrodu) je i placenta, jedinečný orgán zabezpečujúci zdravý vývoj dieťatka.
Čo je placenta?
Placenta vzniká na začiatku tehotenstva a má nenahraditeľnú funkciu pri vývoji a harmonickom raste plodu. Dieťatku v brušku dodáva živiny, ochraňuje ho pred infekciami, zabezpečuje kyslík a odvádza oxid uhličitý. Význam placenty v živote dieťaťa však nemusí skončiť pôrodom.
Odber a uchovanie placenty
Moderné technológie dnes umožňujú tkanivo placenty uchovať, čím sa zachová potenciál vzácnych buniek, ktoré sa v nej nachádzajú, na desiatky rokov.
Odber tkaniva placenty sa uskutočňuje po narodení dieťatka, keď je už dieťatko v starostlivosti lekára a maminka už placentu porodila. Jej odber, rovnako ako odber pupočníkovej krvi, je úplne bezbolestný a bezpečný.
Placenta sa v špecializovanom laboratóriu spracuje a rozdelí do viacerých vakov a skúmaviek a uchováva sa pri teplote -196 oC. Takto spracované a uskladnené placentárne tkanivo má čoraz širší potenciál v regeneratívnej medicíne. Uchovanie placenty poskytuje príležitosť na uskladnenie vzácnych buniek, ktoré môžu mať odlišné použitie ako tie z pupočníkovej krvi.
• Mezenchymálne kmeňové bunky – sú predmetom výskumu na celom svete, predovšetkým v oblasti bunkovej terapie a v regeneratívnej liečbe poškodených tkanív a orgánov.
• Krvotvorné kmeňové bunky – skúma sa ich využitie pri transplantácii. V kombinácii s pupočníkovou krvou tak môže poskytnúť dostatočné množstvo buniek na viacnásobnú aplikáciu.
• Endoteliálne progenitorové bunky – sú potrebné pri správnom fungovaní krvného toku a majú veľký význam pri náprave poškodení spôsobených arteriálnymi chorobami ako sú napr. mŕtvica, infarkt myokardu, periferálne arteriálne choroby a pod.
V priebehu posledného desaťročia klinické štúdie skúmali úlohu placentárnych buniek pri hojení rán, autoimunitných poruchách, artritíde a v oblasti športovej medicíny. Štúdie prebiehajú aj pri niektorých onkologických a hematologických ochoreniach, osteoartritíde, hypoxicko-ischemickej encefalopatii, erektilnej dysfunkcii, diabete 2.typu, fibróze pľúc a iných.
