To, že ide o potravinovú intoleranciu, si však často nespojíme. Pod pojmom intolerancia si väčšina z nás predstaví príznaky alergie. Medzi týmito pojmami je však podstatný rozdiel. Kým potravinové alergie spôsobujú rýchlu a agresívnu reakciu, ktorá sa prejaví už v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd či minút po požití alergénu, potravinové intolerancie sa prejavujú presne naopak.
Dlhodobá reakcia
Potravinová intolerancia vyvoláva v organizme reakciu, ktorá trvá až 25 dní. Dochádza k jemnej mobilizácii ochranných látok organizmu nazývaných IgG (Imunoglobulíny G), ktoré vyvolávajú akýsi podprahový zápal alebo dráždenie. To môže vyvolať klasické tráviace ťažkosti, ako je plynatosť, zápcha či hnačka, no nemusí sa ani prejaviť. Intolerancia dokáže v konečnom dôsledku rozdráždiť úplne iné miesto v tele a podnietiť migrénu, ekzém alebo astmu. Z klinického hľadiska majú intolerancie negatívny vplyv podobný iným zápalovým ochoreniam. Problémom je práve dlhotrvajúci zápal, ktorý telo oslabuje, vyčerpáva a dáva priestor vzniku a zhoršeniu iných príznakov.
Problém väčšiny
Predpokladá sa, že potravinovou intoleranciou v dnešnej dobe trpí zhruba 90% obyvateľstva. Faktory, ktoré ku vzniku potravinových intolerancií prispievajú, sú kombináciou genetických faktorov a prostredia, v ktorom žijeme. Genetika každého človeka je jedinečná. Väčšina z nás si už od narodenia v sebe nesie slabé miesta, ktoré sa môžu v určitom prostredí zaktivizovať a spôsobiť tak zdravotný problém. Toto prostredie tvoria rôzne faktory: pokroky potravinárskeho priemyslu, súčasné metódy chovu zvierat a výroby potravín (antibiotiká, hormóny, éčka a pesticídy), pitie nefiltrovanej vody (chemikálie a ťažké kovy), konzumácia potravín s obsahom dráždivých látok (ocot, alkohol), stres (fyzický aj psychický), pravidelné i nepravidelné užívanie liekov, smog a toxické zaťaženie organizmu.
