V zabehaných rodinách s väčšími deťmi to nie je žiadny problém. Otecko je už vycvičený, deti tiež, každý vie, čo má robiť a čo sa od neho očakáva. Ide sa bicyklami? Otecko pripraví bicykle, skontroluje ich, deti si zbalia batôžky s nápojmi a jedlom a môže sa vyraziť. Ide sa na pešiu túru? Otecko pripraví batôžky, skontroluje výstroj a môže sa vyraziť. Aj keby batôžky zabudli v autobuse, v podstate sa nič nestane, praľudia prežili aj bez batôžkov s jedlom.
Výlet s malými deťmi
Problém vzniká, keď je rodina čerstvo založená a má malé dieťa (či deti) do piatich rokov. Aby muž bez problémov a strát sám zvládol poldenný výlet s deťmi, potrebuje najmä vysokú mieru dôvery zo strany manželky. Sú totiž muži, ktorí by nezvládli ani stráženie detí na pieskovisku za domom bez toho, aby nejaké dieťa či časť jeho oblečenia nestratili. Netreba zabúdať, že niektoré vlastnosti sú geneticky dané, čiže nemenné. Nedajú sa zmeniť vierou, že dotyčný to zvládne. Schopnosť orientovať sa v teréne, priestorová
predstavivosť, roztržitosť a zábudlivosť sú jednoducho vrodené a keď nimi disponuje alebo nedisponuje váš manžel, samého ho s deťmi nikam nepúšťajte, pretože poľahky prídete o to najcennejšie. V lepšom prípade záchranári deti nájdu, muža však nie.
Ako vystrojiť deti
Dobre, vyškrtli sme nepoužiteľných a venujme sa tým, na ktorých sa gény rodičov nevyvŕšili. Muž ide na výlet s deťmi do päť rokov. Čo si má vziať? Je to jednoduché: niečo na jedenie, niečo na pitie a niečo proti počasiu. Samozrejme, hovoríme stále o deťoch. O tieto drobnosti sa zväčša postará manželka a deťom zbalí obložený chlieb alebo rožtek, nejaké sladkosti či ovocie, vodu na pitie alebo detský džús a k tomu pribalí pršiplášť, gumáky, teplé svetre a zimné čiapky. Všetko by to mal niesť manžel, otrok rodiny, takže hneď tu máme prvú hádku: on nebude niesť žiadne svetre, gumáky ani čiapky, pretože on, keď bol malý, bol otužilý a nič také na výlete nepotreboval. Napokon sa nájde kompromis, zmiznú svetre aj čiapky. Ale keď deti prechladnú, ochorejú a pôjdu do nemocnice, bude to jeho, manželova chyba!
Čo si vziať?
Jedlo a pitie máme zbalené, deti sú oblečené a obuté, čas odchodu sa blíži. Deťom aj manželke sa v očiach lesknú slzy, pretože majú pocit, že sa vidia poslednýkrát. A teraz pozor! Muž by nemal zabudnúť na zopár vecí, ktoré každá starostlivá matka nosí so sebou v kabelke. Sú to: hygienické vreckovky a mokré hygienické
vreckovky. Ak ste niekedy videli jesť malé dieťa horalku či podobnú čokoládovú vec, určite chápete, načo potrebujete mokré hygienické vreckovky. Utierať dieťaťu ústa a ruky trávou, lopúchom či ihličím je nepraktické, čokoládu len rozmažete. Suché hygienické vreckovky oceníte, keď dieťa uprostred prírody zahlási, že mu treba kakať. Ďalšia dôležitá vec: fľaša čistej vody. Nie bublinková minerálka, ani nič sladené. Táto voda bude na umývanie špinavých rúk či tváre, prípadne ňou opláchnete odreninu. Samozrejme,
môžete ju aj piť. Vyspelejší výletný otec si ešte zoberie: leukoplast na drobné rany. Pôsobí ako placebo a utíši plač dieťaťa. Nie tým, že mu leukoplastom zalepíte ústa, ale vyvoláte v ňom zdanie odbornej lekárskej pomoci. Funguje to. Vreckový viacúčelový nôž. Môžete ním ohurovať deti, odrežete im palice, vystrúhate čosi
z dreva a podobne. Ak idete na výlet s viac ako dvomi deťmi, môžete si vziať aj špagát. Deti zviažete k sebe a neroztratia sa vám v divočine.
Ako prežiť výlet
To najťažšie máte za sebou – deti sú zbalené a pripravené, manželka je upokojená dvomi-tromi hádkami a vy vyrážate. Vlastným autom, mestskou dopravou či vlakom. Čaká vás príroda, zrúcanina hradu, lúka či prírodný areál pre deti s preliezačkami a bufetom. Vyspelý výletný otec si nekladie náročné ciele a uvedomuje si, že najslabším článkom celého výletu je on sám. Zvládnuť tri až päť hodín neustálych detských otázok a požiadaviek vyžaduje pevné nervy. Deťom niekedy stačí tristo metrov chôdze a už sa začnú vypytovať,
kedy budú pri sľúbenej atrakcii a dožadujú sa: preliezačiek, džúsikov, horaliek a lízanky. Snaha dodržať časový plán nesie so sebou riziko, že deti sa rýchlo unavia a vzorný otec ich nazad ponesie na chrbte. Iné riziko je, že sa unaví otec, v cieli cesty sa na chvíľu natiahne na lavičke či lúke a keď sa zobudí, práve sa
schyľuje k búrke, a deti sú kdesi preč. Čerstvý vzduch nesie so sebou aj iné riziko: výletný otec, najmä ak náplňou jeho každodennej práce je sedieť za počítačom v nevetranej miestnosti, sa z množstva
kyslíka prekysličí a vtedy dostane plno výborných nápadov. Napríklad bude učiť dvojročného syna, ako sa zapaľuje vatra v prírode, bude sa s deťmi hrať v lese na skrývačku alebo im dá v bufete nenápadne ochutnať pivo.
Návrat domov
Všetko dobré sa raz skončí a vyspelý výletný otec vie, že domov treba vyraziť skôr, ako deti začnú od hladu a únavy plakať a omdlievať. Všetko treba zbaliť, nájsť, čo sa stratilo, a vyraziť k autu či autobusu. Návrat niekedy urýchli aj prírodná katastrofa ako dážď či búrka. Výletný otec vtedy neprepadne panike, ale oblečie deťom pršiplášte a spevom veselých piesní udržiava dobrú náladu. Nie je nič horšie, ako hysterický otec. Možno hysterická matka, ktorá každých desať minút volá otcovi a zisťuje, či je všetko v poriadku,
či deti žijú a či neprechladli.
Návrat z výletu domov je vždy krásny a najväčšou odmenou pre otca je otázka detí, kedy opäť spolu pôjdu na výlet. Znamená to, že otec to celé zvládol a deti budú na výlety s ním spomínať až do vysokej staroby.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Dušan Taragel
