Začiatky komunikácie popisujú mnohí odborníci ešte v prenatálnom období, ale vývin reči sa začína narodením dieťaťa. Komunikačná schopnosť posunula človeka na úroveň mysliacej bytosti, ktorá sa s okolím dorozumieva prostredníctvom rečového prejavu. Na to, aby sme mohli verbálne komunikovať, potrebujeme rozvíjať mentálne procesy a zároveň motoriku rečových orgánov – jazyka, pier, sánky. Vďaka tomu môžeme artikulovať jednotlivé hlásky. Obe zložky sa ovplyvňujú.
Reč sa vyvíja v určitých fázach, v každom veku dieťaťa sa to prejavuje inak.
V období do jedného roku dieťa experimentuje so zvukmi. Medzi prvým a druhým rokom dochádza k sémantizácii, keď dieťa tvorí dvojslovné vety. V druhom až treťom roku už dieťa chápe pojmy, uvedomuje si samé seba a výrazne sa rozvíja jeho slovná zásoba. V tomto období je veľmi dôležité dávať dieťaťu podnety, stimulovať reč. Medzi tretím a štvrtým rokom života urobí dieťa vo vývine reči výrazný kvalitatívny skok, hovoríme tomu, že sa rozrečnilo. V tomto období sa zlepšuje jeho prejav aj po zvukovej stránke a mala by byť už správna aj výslovnosť hlások.
Čo ak sa dieťa nerozreční?
Každý z nás má odlišnú rečovú danosť, ale reč veľmi úzko súvisí s motorikou. Hrubou, aj jemnou. Keď má dieťa málo pohybu a málo podnetov, je len doma, vo svojom mikrosvete, aj reč je pomalšia. Deti, ktoré sú aktívne, majú veľa podnetov, sú zvedavé, chcú všetko vidieť, ohmatať a snažia sa v mysli vytvoriť k aktivite adekvátny výraz. Možno niekedy po svojom, ale rozmýšľajú. Do tretieho roku života sa tvorí aj vnútorná reč. Stáva sa, že doma dieťa málo komunikuje, keď však začne chodiť do materskej školy, kde je veľmi podnetné prostredie, pretože tam rozprávajú deti a učiteľky, sa aj reč málo komunikujúceho dieťaťa sa zrazu rozvinie.
Akú úlohu vo vývine reči zohrávajú rodičia?
Rodičia dávajú deťom rečový vzor. Ak má poruchu reči rodič, často ju má aj jeho dieťa. Dnes rodičia s deťmi menej komunikujú a neuvedomujú si, ako sa to odráža na vývine ich dieťaťa. Rodičia majú málo času, alebo si potrebujú oddýchnuť, a namiesto čítania alebo rozprávania pustia dieťaťu rozprávku. Komunikácia, rozvíjanie fantázie, tvorivé hračky, všetko, čo rozvíja myslenie a jemnú motoriku, je dôležité pre vývin reči.
Aký je vývoj správnej výslovnosti hlások?
Dieťa do troch rokov by malo vedieť správne vyslovovať hlásky n, m, p, h, t, k na začiatku, v strede aj na konci slova. Medzi tretím a štvrtým rokom by malo mať osvojenú správnu výslovnosť hlások f, v, g, b, j, d vo všetkých postaveniach v slove a medzi štvrtým až piatym rokom by malo správne vyslovovať aj všetky ostatné hlásky v slove. Počas rečového vývinu si dieťa vynecháva hlásky a slabiky alebo zamieňa niektoré hlásky za iné – ľahšie. Tieto chyby sú do istého veku prijateľné.
Kedy považujeme výslovnosť za chybnú?
Keď dieťa bez ohľadu na vek začne určitú hlásku tvoriť nesprávne, na nesprávnom artikulačnom mieste, zvukovo odlišnú od normy, napríklad r, alebo sykavky. U niektorých detí s nesprávnou výslovnosťou nastáva medzi 5. až 7. rokom života autokorekcia, ale ak porucha pretrváva, mali by rodičia ísť s dieťaťom na logopedické vyšetrenie. Samostatnou poruchou, veľmi častou, je nedostatočná artikulácia, deti rozprávajú rýchlo a nezrozumiteľne.
Ktoré poruchy výslovnosti sú u detí najčastejšie?
Niektoré deti nevedia povedať aj päť-šesť hlások naraz, najčastejšie k, l,v,b, m, c, z, a napokon r. Táto porucha sa odstraňuje najťažšie. Keď rodičia zistia poruchu, alebo ich na ňu upozorní pedagóg v predškolskom zariadení, je dobré zájsť k logopédovi čo najskôr, už po 4. roku života, najneskôr však rok pred nástupom do školy.
Prečo práve vtedy?
Reč súvisí s motorikou, s grafomotorikou, s písaním a čítaním. Ak má dieťa v poriadku sluch, chodí do školy a v diktáte napíše namiesto slova „smeje sa“ chybne „šmeje sa“, teda nepíše to, čo učiteľka diktuje, ale to, ako hovorí, je to problém. Preto je dobré, keď dieťa nastupuje do prvého ročníka základnej školy absolútne pripravené na správnu výslovnosť. Okrem toho bývajú deti s nesprávnou výslovnosťou, žiaľ, neraz aj objektom posmechu a šikanovania.
Ako vyzerá vyšetrenie u logopéda?
Deje sa formou hry, nenásilne, používame obrázky, ktorých názov obsahuje vyšetrovanú hlásku v určitej pozícii – na začiatku, uprostred a na konci slova, takže sa dá výslovnosť hlásky posúdiť komplexne. Odstraňovanie dyslálie je proces, ktorý sa skladá zo štyroch etáp – cvičenie motoriky a fonematickej diferenciácie, vyvodenie – teda odstránenie chyby výslovnosti hlásky, fixácia a automatizácia správnej výslovnosti. Trvanie tohto procesu je veľmi individuálne.
Dá sa odstrániť dyslália aj vo vyššom veku?
Práca logopéda je čarovná v tom, že deti sú veľmi milé a ak s nimi človek pracuje, výsledok sa dostaví. A keď sa k tomu pridá ešte aj dobrá spolupráca s rodičom, je to jedna radosť. S nápravou dyslálie treba začať čo najskôr. Zafixované nesprávne návyky výslovnosti sa odstraňujú ťažšie a efektivita nácviku je nižšia. U dvanásť-štrnásťročných tínedžerov je už reč zautomatizovaná a chyby sú zafixované v mozgu.
Správne zostavené cvičenia posilňujú vytváranie nových artikulačných návykov a zároveň vyhasínajú staré návyky. Keďže si pôvodná výslovnosť v mozgu dieťaťa vytvorila tzv. fonologickú reprezentáciu, vytvorenie novej fonologickej reprezentácie si vyžaduje opakované posilňovanie.
[dropcap type=“1″]S:[/dropcap]
[quote_box_center]
Slimáčik má jeden dom,
poriadok má stále v ňom.
Upratuje každý deň,
bol som uňho, preto viem.
[/quote_box_center]
[dropcap type=“1″]Š:[/dropcap]
[quote_box_center]
Slniečko, ty málo svietiš,
lúčmi nás nepotešíš.
Tešíme sa všetci spolu,
že nám zašleš teplo dolu.
[/quote_box_center]
[dropcap type=“1″]R:[/dropcap]
[quote_box_center]
Ja som hladný hroch,
jem z tanierov troch.
Je to iba trocha
pre hladného hrocha.
Moje pero plniace
je ako drak do práce.
Neustále slová robí,
píše báseň o drakovi.
[/quote_box_center]
[dropcap type=“1″]F[/dropcap]Niky Korbačová
[dropcap type=“1″]T[/dropcap]Oľga Belešová
