Detský spánok do jedného roka – 3. časť

Detský spánok do jedného roka – 3. časť

Prečítajte si aj prvú a druhú časť.

Štyri najčastejšie dilemy rodičov

Potreba spánku je individuálna od najútlejšieho detstva. Zatiaľ čo niektoré dojčatá prespia väčšinu noci už v druhom mesiaci života, iné sa prebúdzajú niekoľkokrát za noc ešte v jednom roku. V každom prípade, kvalita a dĺžka spánku nie sú objektívnym meradlom toho, aký ste rodič a ako sa o dieťa staráte. To, či dieťa spáva dlho a pokojne alebo krátko a prerušovane ovplyvňujú mnohé faktory, napr. genetika, temperament dieťaťa, momentálny zdravotný stav a pod.

Či už dieťa patrí k lepším, alebo k horším spáčom, spánok je jednou z ústredných tém všetkých rodičov. Aké sú odpovede na najčastejšie dilemy, ktoré v súvislosti s odpočinkom dojčiat rieši väčšina z nich?

Prečo sa dojčené deti budia v noci častejšie? Dojčiť alebo nedojčiť?

Hneď na úvod: jednoznačne dojčiť. Samozrejme, pokiaľ je to možné a dojčenie nespôsobuje mamičke či dieťatku neprimeranú záťaž. Zdravotné benefity dojčenia a jeho pozitívny vplyv na zdravý psychický vývin dieťaťa sú nespornými argumentmi hovoriacimi jednoznačne v prospech dojčenia. Dočasne i na úkor kvality spánku.

Pravdou je, že dojčené deti sa počas noci zvyknú budiť častejšie ako deti kŕmené umelými mliečnymi formulami. Samozrejme, nemusí to byť pravidlom. Aj medzi dojčiatkami nájdete extrémnych spáčov a naopak. Rozdiel v kvalite spánku „dojčiatok“ a „nedojčiatok“ možno v princípe vysvetliť dvomi dôvodmi, ktoré sa spravidla v rôznej miere prelínajú.

Po prvé, nedojčené deti zaspávajú sýtejšie, a preto sa menej často budia na pocit hladu. Náhradná výživa je pre dieťa ľahšie dostupná vo väčšom množstve, a tak jej jednorázovo dokáže vypiť často viac ako materského mlieka, ktorého zásoby sú obmedzené. Satie z prsníka je navyše namáhavejšie, takže najmä menšie detičky sa často uspokoja s rýchlym prvotným zasýtením a zaspia. Prvé mliečko je však riedke, obsahuje veľký podiel vody a málo tuku, a tak sa dieťatko rýchlejšie prebudí na hlad.

Po druhé, pre dojčiatka nie je prsník len zdrojom výživy, ale aj psychickej pohody a bezpečia. Deti sa často dožadujú prsníka nielen preto, že sú hladné, ale aj preto, že potrebujú cítiť blízkosť matky. Ak je táto ich potreba naplnená, prehlbuje to ich pocit bazálneho bezpečia a istotu vo vzťahu matka-dieťa. Dojčiatko sa jednoducho naučí, že mamička je dostupná kedykoľvek to ono potrebuje. A to je veľké plus pre jeho ďalší zdravý psychický vývin a psychickú odolnosť.

Spanie s cumlíkom – áno alebo nie?

Malý nevinný cumlík rozdeľuje moderných rodičov do dvoch táborov. Jedni si bez neho nevedia predstaviť starostlivosť o dieťa, iní by ho upálili v plameňoch pekelných. Ktorý prístup je ten správny?

Používanie cumlíka má svoje výhody i nevýhody. Správna odpoveď teda neexistuje, ale jednoznačné odporúčanie áno. Riaďte sa potrebami svojho dieťaťa. Ak si cumlík doslova vyžaduje – zaspáva s ním pokojnejšie, má kvalitnejší a dlhší spánok – tak mu ho dajte. Ak dieťa cumlík odmieta, nesnažte sa mu ho nanútiť.

Skôr ako dieťaťu cumlík dáte, mali by ste vedieť, že:

  • Jeho používaním riskujete narušenie dojčenia.
  • Ak dieťatko naučíte na cumlík, bude veľmi ťažké uspať ho bez neho.
  • Spánok dieťaťa môžete paradoxne narušiť tým, že sa bude v noci budiť, aby hľadalo cumlík.
  • Používaním cumlíka u dieťaťa nad 12 mesiacov riskujete narušenie správneho postavenia chrupu.
  • Vzdať sa cumlíka je pre niektoré deti veľmi náročné.

Skôr ako poviete cumlíku nie, mali by ste vedieť, že:

  • Podľa niektorých výskumov je cumľanie v spánku účinnou prevenciou syndrómu náhleho úmrtia novorodenca.
  • Cumlík sa stane vašim pomocníkom v situáciách, keď už budete naozaj bezradní (napr. keď dieťa nemôže dlhý čas zaspať).
  • Cumlík sa dá vyhodiť. Ak dieťatku odopriete cumlík a ono si začne cmúľať prst, bude pre vás odúčanie oveľa náročnejšie.

Povedať áno spoločnému spaniu?

So spoločným spaním je to podobné ako s cumlíkom. Má svoje výhody i nevýhody a hoci tie prvé zo psychologického hľadiska jednoznačne prevyšujú, cukrík je v tomto prípade viac ako bič. Ak teda vám, rodičom, alebo vášmu dieťatku spoločný spánok nevyhovuje, spite oddelene. Ak naopak túžite spať s dieťatkom v jednej posteli, spite spolu.

Výhody spoločného spánku:

  • Jednoduchšie dojčenie.
  • Spravidla kvalitnejší spánok dieťatka i mamičky.
  • Vyšší pocit bezpečia u dieťaťa (jednoduchšie budovanie zdravej vzťahovej väzby).

Nevýhody spoločného spánku:

Narušenie manželského súkromia.
Dieťa bude musieť zo spoločnej postele odísť (riziko vzniku pocitu straty u dieťaťa i u rodiča).

Nechať dieťatko vyplakať?

„Predstavte si, že ste bezmocné dieťa plne odkázané na pomoc dospelých a na váš plač nikto nereaguje. Po čase pravdepodobne stíchnete, ale nebude z vás lepšie dieťa. Bude z vás dieťa, ktoré sa naučilo, že svet nemá záujem o komunikáciu s vami a že svetu nemôžete veriť.“ Dr. W. Sears

Dieťa do jedného roka neplače, pretože je zlé, neposlušné alebo rozmaznané. Pre dojča je plač jediným nástrojom komunikácie. Volá k sebe materskú osobu (ktorou môže byť aj otec) a snaží sa jej povedať, že niečo nie je v poriadku. Dieťa, ktoré plače, pociťuje nejaký druh nepohody – nenaplnenú potrebu (fyzickú alebo psychickú), ktorú môže saturovať jedine dospelý. Ak rodič na plač dieťaťa nereaguje – necháva ho vyplakať – buduje v ňom presvedčenie, že svet nie je bezpečné miesto. Takéto prvotné narušenie bazálnej istoty môže mať ďalekosiahle následky na zdravý psychický vývin dieťaťa. Ak by ste dojča pravidelne pred spaním nechávali vyplakať, napokon sa skutočne naučí zaspávať osamote, bez plaču. Nie však preto, že by bolo vychované (dieťa do jedného roka sa nevychováva), ale preto, že sa naučí, že jeho komunikácia nebude vypočutá. Jednoducho stratí záujem komunikovať. Takže nie, rodičia, jednoznačne nenechávajte dieťa vyplakať.

Autorka článku je psychologička