Až 80 % sexuálnych porúch sa prejaví do 13 rokov. Rodičia si však často pletú detskú zvedavosť s odchýlkou. Slávny psychológ Sigmund Freud a jeho psychosexuálny vývoj je taktiež laickou verejnosťou zle chápaný. Deti sa počas svojho krátkeho života zoznamujú so svojím telom, preskúmavajú aj telá svojich súrodencov či kamarátov (známe hry na doktorov) a učia sa zaobchádzať so ženskou a mužskou rolou. Táto detská hra a zvedavosť je prirodzená, deti by sa však mali naučiť, že takéto aktivity patria do súkromia a sú určené dospelým. Je vhodné zistiť, čo deti zaujíma a podať im dostatočné informácie, napríklad aj pomocou obrázkovej knihy. Toto detské správanie je nenútené, deti sú zvedavé vo všetkých oblastiach života.
Často sú rodičia prekvapení, keď objavia svoje ešte predškolské dieťa pri masturbácii. Aj toto nie je nič neobvyklé, rovnako ako príjemné pocity, ktoré deti pociťujú. Dôležitá je reakcia rodičov na takúto situáciu. Nadávky, zákazy vyúsťujú k pocitu hanby aj v dospelosti. Opäť stačí dieťaťu vysvetliť, že táto činnosť, hoci je pre neho príjemná, patrí do dospelého veku. Deti nevnímajú masturbáciu rovnako ako dospelí.
Sexuálny vývoj a Freud
Dieťa je už od narodenia sexuálna bytosť, hoci sa tomu my, dospelí, čudujeme. Dieťa ešte v bruchu matky zažíva pocity slasti alebo nevôle. Tie sa môžu prelínať so sexuálnymi pocitmi. Prežívanie sexuality sa však od dospelých líši. Sigmund Freud popísal niekoľko štádií vývoja každého človeka, ktorých zvládnutie či nezvládnutie má vplyv na život v dospelosti.
V orálnej fáze, ktorá trvá do 1. roku, dieťa zakúša slasť pomocou satia, prijímania potravy. Problémy, ktoré dieťa v tejto fáze nezvládne, sa v dospelosti môžu prejaviť zastavením sa v tomto bode, napr. fajčením. Bozkávanie či hryzenie môže byť brané ako pozostatok tejto fázy.
Análna fáza trvá od 1 do 3 rokov. Dieťa sa učí ovládať zvierač a hygienické návyky a prežíva pri tom slastné pocity. Problémy s nezvládnutím tejto fázy sa môžu prejaviť veľkým puntičkárstvom, posadnutím čistotou.
Falická fáza sa preslávila Oidipovým či Elektriným komplexom, ďalej tiež strachom z kastrácie. Táto fáza je v spoločnosti známa, avšak značne nepochopená. Rodič opačného pohlavia je prvý, s ktorým si dieťa vytvára vzťah, je to taká prvá láska nášho života. Veľmi záleží na tom, či rodič svoje dieťa v tomto veku prijíma, venuje mu dostatočnú pozornosť a či ho oceňuje. Tu vzniká základ vzťahového sebavedomia, dieťa sa učí, ako zaobchádzať s človekom opačného pohlavia. Chlapec, ktorý nezvládne túto úlohu a nevytvorí uspokojivý vzťah s matkou a nezíska pozitívny obraz o sebe ako o chlapcovi, má takzvaný Oidipov komplex. U žien je to naopak vzťah k otcovi a problém v tejto oblasti sa nazýva Elektrin komplex. V dospelosti sa môže prejaviť nadväzovaním vzťahov s partnermi vekovo staršími, nedostatočným sebavedomím alebo neprijatím svojej roly ako ženy, muža. Uzdravenie spočíva v uvedomení si tohto vzťahu s rodičom, budovaním sebavedomia, nachádzaním svojej roly. Ocenenie však v dospelosti netreba hľadať u rodičov, nemá to žiaden účinok a zvyčajne ho rodičia ani nevedia poskytnúť.
Latentná fáza je braná rodičmi ako obdobie kľudu. Toto obdobie odpovedá prvej a druhej triede, prežívanie sexuality ustupuje do pozadia.
Genitálne štádium zakončuje psychosexuálny vývoj človeka, odpovedá obdobiu puberty, dieťa pohlavne dozrieva a je pripravené mať pohlavný styk.
Sexuálne odchýlky
Pokiaľ sa dieťa chová nezvyčajne v oblasti sexuality, rodičia by ho nemali trestať. Reakcia rodiča sa prejaví vo vývoji a prežívaní dieťaťa aj v dospelosti, v jeho sebavedomí aj pohlavnej identite.
Deti, ktoré sú nadmieru sexuálne vzrušivé sa prejavujú inak ako dospelí. Preto je treba nenahliadať na detskú sexualitu z pohľadu dospelého človeka. Ak sa u dieťaťa vyskytne nadmerná potreba sexuálneho uspokojovania (ako pri sebe, tak i opačne smerom na nejakú osobu), stačí bežne odkloniť jeho pozornosť inam. Takéto deti v porovnaní s dospelými nenaliehajú na pokračovanie. Zvyčajne sa dieťa pomocou masturbácie snaží odstrániť pocity napätia, či porozumieť svojmu telu.
Sexuálne prejavy sú často prechodné, dočasné a niekedy netreba navštíviť odborníka. Záleží na uvážení každého rodiča.
Rada by som ešte spomenula skúsenosti Stanislava Grofa M.D., Ph.D., ktorý na základe práce s holotropným dýchaním zistil, že rôzne (nielen) sexuálne odchýlky a strachy nemusia mať príčinu v prvých rokoch života, ale v pôrodnom zážitku. Dieťa pri prechode pôrodnými cestami zažíva pocity ako slastné, sexuálne, tak i strach o život. Prežíva svoje pocity za seba i za matku. Táto zmes nespracovaných pocitov môže spôsobiť napríklad strach z výšok, sklon k sadomasochizmu a pod.
Autor článku: Andrea Machálková, psychologička
