Pozvánka na oslavu narodenín tety Betky, strýka Joža, či kamaráta Fera zvyčajne vyzerá lákavo, najmä keď pozývajúci zdôrazní rôzne pochúťky, ktoré bude podávať a hodnotný program, ktorý bude oslavu sprevádzať. Vašu námietku, že máte malé dieťa (či deti) často prepočuje, alebo sa poteší: „Ale to musíte prísť aj s nimi! Veď ešte u nás neboli!“ Cúvnuť sa už nedá a vy účasť prisľúbite, čo neskôr možno aj desaťkrát oľutujete. Hostitelia zrejme tiež.
HĽADÁ SA IZBA S MATRACMI
Naozaj je rozdiel, či idete na návštevu tam, kde to už poznáte a kde poznajú aj vaše dieťa a medzi návštevou, u ktorej ste ešte neboli. Tam si vaše dieťa zvyčajne predstavujú ako čosi vtipné, múdre a veselé, ktoré zje všetko, čo mu naložia a na požiadanie zarecituje básničku zo škôlky. Skrátka, ako dobre vycvičeného domáceho maznáčika. Táto predstava hostiteľov najneskôr 15 minút po vašom príchode rýchlo opustí, vyhodiť vás však už nemôžu. Je pravda, že najväčšiu ťarchu zodpovednosti nesú na návštevách ženy, tie kŕmia, prebaľujú, dávajú spať či iným spôsobom upokojujú deti. Úlohou muža (manžela) je najmä všetko chváliť, kávu, víno, zákusky, záhradu či balkón, aby hostiteľ otupel a prestal pociťovať zármutok nad škodou, ktorú mu stihlo vaše dieťa vyrobiť. Ideálne je dať dohromady všetky deti, ktoré sa na návšteve vyskytnú a niekam ich zatvoriť. Lenže nie každý má doma uzamykateľnú miestnosť zvnútra obloženú matracmi.
LEN NEZABUDNÚŤ DETI
Predstavme si teraz katastrofický scenár: prisľúbite účasť na návšteve, hostitelia vyžadujú, aby ste prišli aj s dieťaťom, lenže vaša manželka z ničoho nič ochorie. Neostane vám nič iné, len ísť s deťmi sám. Ustrážiť jedno či dve deti zvládne predsa každý, tvrdíte manželke, ktorá má zvláštnu predtuchu. Z posledných síl vám teda zbalí všetko, čo by ste mohli potrebovať: náhradné oblečenie pre deti, náhradné plienky (ak ich ešte nosia), nejaké hračky a zopár maškŕt na cestu. Rozumný muž na žiadnu návštevu nepôjde s batoľaťom, to je nad jeho sily, ale deti od troch rokov vyššie už dokážu zrozumiteľne povedať, čo chcú, čo je základ komunikácie medzi mužom a dieťaťom a teda aj základ úspechu. Rozumný muž tiež počúva rady manželky a snaží sa ich zapamätať, pretože sa mu môžu zísť. Napríklad: „Keby Aničke ponúkali šľahačku, nesmie ju jesť, pretože šľahačka ju preháňa.“ Alebo: „Keby tam bola mačka, nech sa s ňou Jožko nehrá, pretože má alergiu na srsť a kýcha.“ Prípadne: „Nie, že sa na tej grilovačke opiješ a na Janka a Marienku zabudneš!“
„DOBRÉ RADY NAD NÁVŠTEVU“
Manželka leží doma v horúčke a otecko odchádza s deťmi na návštevu. Cíti sa zodpovedne, pretože ide reprezentovať svoju rodinu a možno sa aj teší, ako to dokonale zvládne. A tu je hneď niekoľko základných rád pre otecka: čím skôr si uvedomí, že na návšteve nebude môcť piť alkohol, tým lepšie. Keď ide na návštevu s manželkou, vždy sa dohodnú, kto bude piť a kto šoférovať. Lenže teraz sa nemá s kým dohodnúť. Ale aj keby šiel na návštevu električkou alebo pešo, ani vtedy by nemal piť, pretože nie je väčšia hanba, ako opitý otec, vlečúci jedno či dve triezve deti. Druhá rada: otecko sa nikdy nesmie spoliehať na to, že o deti sa mu na návšteve postará niekto iný. Áno, je bežné, že detí sa hneď po príchode zmocní nejaká teta, babička, švagriná či kamarátova manželka, ale otec je otec. On musí mať kontrolu nad tým, čo tieto stvory s jeho deťmi robia, čo do nich pchajú a akú zábavu im ponúkajú. A tretia rada: otecko nikdy nespustí oči so svojich detí, najmä ak majú voľný výbeh na nejakej záhradnej grilovačke. Samozrejme, že rôzni ľudia sa budú snažiť odpútať jeho pozornosť, ale kdesi v hlave musí mať zapnutý časovač, ktorý mu každých 15 sekúnd vyhodí pred oči otázku: čo robí Paľko, Anička či Patrik?
ZÁKLADNÉ NEBEZPEČENSTVÁ
Deťom na návšteve hrozí niekoľko nebezpečenstiev a sú to tieto: domáce zvieratá, hostitelia a ich deti a príbytok hostiteľov. Domáce zvieratá (psy, mačky, andulky, ale aj zajace, sliepky či prasce) návštevy neznášajú a malé deti zvlášť. Aj 15-ročná čivava sa premení na zúrivú fúriu, keď jej nejaké dieťa začne vyjedať z misky psie granule alebo jej šliapne na paprču. Takže domáce zvieratá s malými deťmi nikdy nenechávame bez dozoru. To isté platí aj pre deti hostiteľov (prípadne vnúčence). Tie sú zvyčajne žiarlivé a lakomé a to, čo sprvu vyzerá ako detská hra, dokážu po chvíli premeniť na bitku o autíčko či bábiku. Nebezpeční sú aj samotní hostitelia. Prítomnosť detí v nich často zobudí čosi dávno zabudnuté a budú sa chcieť pred nimi ukázať. Hostiteľ, ktorý si po treťom poháriku zavolá vaše dieťa a povie mu: „Martinko, a už si videl, ako funguje cirkulárka?“ Alebo: „Dorotka, strieľala si už niekedy zo vzduchovky?“, by mal byť okamžite spacifikovaný alebo inak zneškodnený. Nebezpečenstvá pre deti sa skrývajú aj v príbytku hostiteľov. Všetky väčšie voľne stojace predmety by mali byť priviazané alebo priklincované, inak hrozí, že skončia na hlave vašej ratolesti. Do kuchyne, kde sa niečo varí, by deti mali mať zakázaný vstup a v záhrade, v ktorej je jazierko, bazénik, septik prekrytý doskami či diera v plote, by mal hliadkovať niekto dospelý a najmä triezvy.
VŠETKO SA RAZ SKONČÍ
Popri tom všetkom by však starostlivý otecko nemal zabudnúť na to, že jeho dieťa je navyknuté na pravidelný režim a treba ho aj kŕmiť, dávať mu piť a starať sa mu o zábavu. Ak sa dieťa začne hádzať s ručaním o zem, neznamená to, že zošalelo, ale jednoducho je len vystresované z množstva neznámych ľudí, je hladné, nudí sa, alebo má toho všetkého plné zuby. Často je to aj signál na odchod, pretože každá návšteva sa raz skončí, nech bola akokoľvek dobrá. Ak sa vaše dieťa pri odchode usmieva, prípadne plače a nechce odísť, ak v náručí spokojne drží zopár darčekov, ak sa usmievajú aj vaši hostitelia a úprimne tvrdia, aby ste prišli zas, znamená to, že všetko dopadlo dobre. Svoju úlohu ste zvládli a deti živé a celé odovzdáte doma manželke. Ak sa hostitelia tvária kyslo, pretože im vaše krásne a milé dieťa rozbilo starožitnú vázu, pošliapalo hriadku s priesadami, či vylialo rybičkám do akvária šampón, nič si z toho nerobte. Vari oni boli v ich veku lepší?
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Dušan Taragel
