Poslaním ženy je vo všeobecnosti priviesť na svet deti (o čom možno polemizovať). Aká bola situácia u vás, keď si sa stala matkou?
No bol to radikálny zlom v živote mojom, aj manželovom a celého okolia. Priority sa úplne prehádzali a začalo sa všetko celkom prirodzene krútiť okolo prvého dieťaťa.
Zlom medzi jedným a viacerými deťmi je výrazný?
To je markantný rozdiel, myslím, že to všetci potvrdia, ja som to cítila veľmi intenzívne. Ak si pri prvom dieťati myslíš, že neexistuje, že by si niekoho ľúbila viac, alebo nejako podobne, zrazu to dokážeš a funguješ takisto, len je to náročnejšie. Logisticky a časovo to všetko zvládnuť…
Odporúčaš budúcim rodičom menšie vekové rozdiely u detí, či je lepšie s ďalším potomkom počkať?
My sme mali prvé dve deti hneď po sebe. Tamarka ešte nemala ani dva roky, keď sa narodil Timur, takže to bol skutočne pestrý rok. Napriek tomu tento model všetkým odporúčam. Deti majú k sebe veľmi blízko a je to, dá sa povedať, „jedným vrzom“.
Kariéra verzus materstvo tvojím pohľadom…?
V mojom prípade to bolo veľmi dobré, lebo som v tom čase pracovala pre americkú právnickú kanceláriu a oni boli ku mne ako k matke veľmi ústretoví a vlastne po roku ma zavolali späť, či by som sa nemohla vrátiť. A keďže to oni veľmi potrebovali, mohla som si podmienky po dohode nastaviť tak, ako sa nám to hodilo. Pracovala som tri dni v týždni a iba od deviatej do štvrtej, aby som sa mohla venovať dieťaťu, hoci vtedy sa o Tamarku starala babka doma. Všetci sme boli spokojní.
Má na deti vplyv povolanie matky a otca?
Určite áno, tak ako všetko, čo sa doma deje. Čím žijeme my, rodičia, to deti, samozrejme, formuje. U Maroša je to celkom jednoznačné a čo sa týka práva, snažím sa im vysvetliť, o čom právo je, že treba byť spravodlivý, že sú veci, ktoré treba rešpektovať, dodržiavať, že na červenú nemôžeme ísť a takéto základné princípy. Už aj päťročný Marko je zvedavý, čo sa deje na tom súde, takže určite to deti vnímajú. Hoci už na súd chodím menej, pretože teraz robím riaditeľku Centra právnej pomoci, kde poskytujeme právnu bezplatnú pomoc ľuďom v hmotnej núdzi. Je to hradené zo štátneho rozpočtu. Takže som vlastne manažér pre 86 ľudí v 13 kanceláriach po celom Slovensku. Samozrejme, ľudia, ktorí dostanú našu právnu pomoc, musia splniť isté kritériá, ale to je na inú debatu. Dôležité pre mňa je, že je to spojenie práva a charity. A pre deti je dôležité, že aj mama musí ísť niekam do práce, aby mohla priniesť domov nejaké peniažky. Maroš nemá pravidelný pracovný čas, tak aby si nemysleli, že stačí sedieť doma na záhradke a večer ísť do divadla, že tak sa dá žiť. Aby videli aj nejaké pravidelné pracovné návyky, povinnosť, zodpovednosť.
Ako si prišla na myšlienku, aby bol Maroš na „materskej“, či rodičovskej?
Ja som už pracovala popri Timurovi, on bol na plný úväzok v divadle a dostal prácu niekde z Česka. A keďže ho nechceli uvoľniť, tak bol v situácii buď ber, alebo odíď. No tak som mu poradila, nech si požiada o materskú. Veď je tiež rodič! Pritom to zamestnávateľ nemôže ani posudzovať, len mu vyhovieť. No a tak sa Maroško zviezol krásne popri vnúčatkách, ktorým naše milé zlaté staré mamy pripravovali výživnú stravu. Popritom bol, samozrejme, s deťmi tiež viac, ako obyčajne.
Takže si mu priniesla syna aj právnu pomoc naraz. Nechcela si, aby bol pri pôrode?
Nejako nám to ani nevyplynulo. Jednak nemá rád lekárske prostredie a krv a ja som ani veľmi netúžila ho tam mať. Navyše bol vždy niekde pracovne, až potom dobehol. Na posledný pôrod som dokonca musela ísť taxíkom, lebo bol niekde mimo.
Lezie ti niečo na chlapoch globálne na nervy?
No, tak to by bolo na samostatný článok myslím…. Ale zasa, asi by sme bez mužov a oni bez žien nevedeli existovať. Je to dobre tak, ako to je. Treba sa vzájomne tolerovať. Ide o to, ako sa na vzájomné rozdiely pozeráme.
Vieš si vytvoriť čas len sama pre seba a ako často si to môžeš dovoliť?
Nejako sa o to snažím, lebo si myslím, že je to veľmi dôležité pre každú ženu. A je to otázka manažingu vytvoriť si ho. Nemám rada výhovorky tipu „išla by som, ale nemám na to čas“, podľa mňa sa to vždy dá nejako zariadiť. Z času na čas zájdem ku kozmetičke, tak raz za dva mesiace, nepreháňam to nejako. Pokiaľ ide o cvičenie, to sa rada vyhovorím, že ešte nie, ale s prichádzajúcou jarou sa to dúfam zlepší a začnem sa hýbať v prírode a vyvetrám si hlavu. Veľmi rada chodím sama na prechádzky do neďalekého lesoparku. Keď poviem v nedeľu, že poďme von, všetci sa zatvária, že „úúúž?“, poviem čaute a vrátim sa o dve hodiny. Nikoho nenútim a vychutnám si ticho a pokoj. Počúvať prírodu je pre mňa veľký relax.
Keby Maroš dostal ponuku na prácu za fantastických podmienok, ktorá by vás, celú rodinu, zaviedla na druhý koniec sveta… Išla by si napr. na Nový Zéland na dva roky?
Ja určite! Na Nový Zéland hocikedy! Tam určite. Oni tam majú krásne tri veci: jednoduchosť, rovnováhu a komunikáciu. Pozrieť sa, ako oni žijú, toto aplikovať do nášho života a mali by sme sa krásne. Ja som cestovateľ. Ešte by som chcela obehnúť celý svet! Skôr Marošovi sa až tak cestovať nechce….
———————————————–
Keby si vašim deťom mala vybrať jednu svoju a jednu Marošovu vlastnosť, ktoré by to boli?
Od Maroša ľahkosť prístupu k životu, schopnosť nezaťažovať sa zbytočne a u mňa by to bola asi dochvíľnosť.
Môžeme spokojne konštatovať, že sa zhodli takmer presne .
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Petra Bernasovská
