Zrak je najdôležitejším zmyslom, vnímame ním väčšinu okolitého sveta. A každú mamičku určite zaujíma, ako okolitý svet vníma jej dieťatko, ako a čo vidí.
Videnie u detí je odlišné od videnia dospelých. Očká detí sa vyvíjajú v brušku a tento proces pokračuje aj po narodení. Dieťa ešte nemá dobre vyvinuté okohybné svaly, sietnicu a žltú škvrnu, ani zrakovú dráhu v mozgu. Preto je veľmi dôležité, aby očko dieťaťa dostávalo dostatok potrebných zrakových podnetov. Podľa najnovších výskumov je veľmi prospešný aj pobyt vonku, dostatok slnka, okrem iného ako prevencia vzniku krátkozrakosti a ďalekozrakosti.
V brušku je tma, dieťa má oči zatvorené. Prvýkrát sa na svet pozrie až pri narodení. Zo začiatku je veľmi citlivé na ostré svetlo a vidí rozmazane. Približne prvé dva-tri týždne je to tzv. skotopické videnie, čo znamená periférne videnie, vnímanie pohybujúcich sa predmetov. Zabezpečujú ho svetlocitlivé bunky, tyčinky.
Koncom druhého týždňa začína prevažovať tzv. fotopické videnie. Je to centrálne videnie, farebné videnie, sledovanie nehybných predmetov. Vyvíjajú sa aj svetlocitlivé bunky, čapíky. Poznáme tri druhy, citlivé na červenú, modrú a zelenú. Čapíky sa aktivujú len pri silnejších podnetoch, až v dospelosti sú citlivejšie. Preto najlepšie dieťa vníma sýte farby, hlavne červenú a oranžovú.
Videnie u detí je odlišné od videnia dospelých. Šošovka dieťatka sa vie akomodovať /vyklenovať/ oveľa viac ako u dospelých. Je prispôsobená tak, aby dieťatko najlepšie videlo do vzdialenosti 20-25 cm. Je to vzdialenosť, v ktorej sa nachádza tvár jeho mamičky, keď ho kojí alebo ho pestuje. Preto, keď mama odíde na väčšiu vzdialenosť, dieťa plače, pretože ju nevidí.
Keď má dieťa šesť týždňov, už vidí do vzdialenosti 20-30 cm. V troch mesiacoch vidí ešte ďalej, začína sledovať pohybujúce sa hračky. Do tohto obdobia nevie okom sledovať pohyb, musí otáčať hlavičku a robí akoby skenovacie pohyby.
Dieťa je prirodzene ďalekozraké do určitej miery. Ďalekozrakosť je daná predo-zadnou dĺžkou oka. Keď je oko kratšie, než je normálne pre daný vek, obraz vzniká za sietnicou, nie na nej a preto vidí rozmazane. Keďže majú deti menšie oči, ďalekozrakosť je u nich do určitej miery normálna. Je potom úlohou skúseného detského oftalmológa v prípade potreby predpísať správne okuliare. Treba pripomenúť, že rastom dieťaťa ďalekozrakosť môže zmiznúť alebo sa zmierniť.
Oči sa musia naučiť správne spolupracovať. Zo začiatku toho nie sú schopné, preto dieťa strieda oči v pohľade, oči mu môžu zabiehať, dieťa škúli. Škúlenie /strabizmus/ je normálne asi do šiestich mesiacov veku, potom už treba vyhľadať lekársku pomoc.
Asi od druhého mesiaca začína používať obe oči naraz, ale ešte mu môžu oči zabiehať. Keď už vie pozerať dvoma očami, začína vnímať svet trojrozmerne, začína sa orientovať v priestore, odhadovať vzdialenosti.
Okolo šiestich mesiacov už vie vďaka dobrej koordinácii očí aj chytiť hračky. Deti ale nedokážu dobre rozlišovať jednotlivé odtiene, svetlejšie farby. Určité predmety preto pre nich splývajú s prostredím. Preto obľubujú hračky sýtych farieb.
V treťom až štvrtom mesiaci sa dokončuje zraková dráha v mozgu a vývoj žltej škvrny, miesta najostrejšieho videnia.
Farba očí je daná farbou dúhovky, tá sa stabilizuje vo veku šesť mesiacov až jeden rok. Je daná geneticky.
Ročné dieťatko si už aj veľa pamätá z toho, čo voľakedy videl. Takže sa vie zahrať napríklad s loptou, kockami, detskou knižkou.
Do šiestich-siedmich rokov je zrak vyvinutý už na úroveň porovnateľnú s dospelými, ale určitý vývoj pokračuje až do dospelosti.
V prípade, že si všimnete nejakú odchýlku od normálneho vývoja, vyhľadajte včas lekársku pomoc. Preventívna kontrola zrakových funkcií je v rukách pediatrov v rámci detských preventívnych prehliadok.
MUDr. Tímea Lazárová
