Azda aj ten najznámejší internetový vyhľadávač Gúgl vyhľadá a uvedie všemožné definície na vysvetlenie pojmu bubák. Kto to vlastne je? Je veľký alebo malý? Hrubý alebo tenký? S dlhým nosom po brucho alebo s takým malým ako gombík? Na svete je viacero druhov bubákov avšak ten, ktorý žije u nás sa volá Bubák Bubákový a ostatný na svete sa predstavujú len ako Bubák. Tým sa celkom isto odlišuje od bubákov z celého sveta. Vždy, keď majú bubáci z celého sveta nejaký snem alebo stretnutie všetkých bubákov sveta vzniká tam chaos, pretože každý sa volá jednoducho – Bubák. No náš Bubák z Bubákolandu sa pekne predstaví a povie: „Ja som Bubák Bubákový, veľmi ma teší, že Vás spoznávam.“ A tak už všetci vedia, že toto je ten Bubák, bubák zo Bubákova. Je celkom vysoký, s nosom ako gombík, vždy chodí s jednou deravou ponožkou a non-stop chodí strapatý! Darmo mu maminka hovorila každé Vianoce: „Bubák, ťahaj sa očesať, hádam nebudeš vítať Ježiška strapatý!“
Väčšinou sa nachádza za skriňami, pod posteľami alebo aj v tmavých kútoch izieb či pivníc. Teda, ak práve nie je na stretnutí všetkých bubákov sveta. Je to skrátka taký typ, ktorý obľubuje tmu a cíti sa v nej príjemne. Nie je zlý, len je rád po tme. Zvyčajne si tam kreslí, číta knihu alebo stavia lego či hrá hry na tablete. Z tej tmy dáva pozor, aby nám nespadol paplónik na zem, alebo vankúšik alebo aby sme nespadli na zem my. Rôznymi hrami si kráti čas. Ale dosť bolo o Bubákovi, veď jeho všetci poznajú. Ale poznajú všetci aj bubákovu sestru? Kto? Čo? Bubák má sestru? Veruže má! A volá sa Klára!
Bubákova sestra Klára je veľmi zlaté stvorenie. Je pravý opak bubáka. Je dokonca staršia a hoci patrí do rodiny bubákov, rodičia ju pomenovali o čosi originálnejšie ako Bubáka. Bubák v ríši bubákov je meno asi také originálne ako Ježiš v Mexiku alebo Mohamed v Egypte. Ak zakričíte bubák, otočí sa polovica bubákovského sveta. Strapatá nikdy nechodí, lebo každé ráno sa pekne učeše. Vlásky má totižto zapletené do dvoch dlhokánskych vrkočov s krásnymi veľkými mašľami na koncoch. Ani ponožky nemá deravé ako Bubák. Nosí pekné červené pančušky sukničku s bodkami. Kláru od Bubáka rozoznať vieme rozoznať aj podľa toho, že stále nosí na hlave klobúk. Ani tmu nemá tak rada ako Bubák. Podľa nej majú všetci v noci pekne spať vo svojej postieľke a nie túlať sa kade-tade po svete. Vraj keby bubák nelúchal toľko Kofoly, tak by v noci aj zaspal a nemusel striehnuť na padajúce paplóny. Ona sama sa dokonca vraj tmy aj bojí. Vo svojom domčeku na kopci, kdesi na periférii veľkého slaného jazera, má v každej izbe aj päť svetiel. No len kto potom platí tie účty za elektrinu. V jednej izbe má čisto vianočné svetielka v druhej má led podsvietenú podlahu v tretej izbe má disko lampu ktorá sa otáča a hrá piesne na želanie, najčastejšie na svoje. V kuchyni má veľký luster, ktorý vyzerá ako wok panvica s divnou rúčkou naopak. Pôvodne to bola pekný, dizajnový kúsok z dielne slávneho dizajnéra, no Bubáka jedného dňa napadlo, že umyje tento luster ale potom ho akýmsi nedopatrením namontoval ho naopak. Teraz do neho padajú muchy a je smiešny, ale Kláre to nevadí, lebo vraj má z neho viac svetla. Vo svojom velikánskom dome pestuje krásne a vzácne kvety, ktoré jej Bubák vždy doniesol zo svojich ciest po svete. Sú to také kvetinky, na ktoré keď dopadnú lúče slnka, začnú sa trblietať ako by boli celé posiate drahokamami. Pravdepodobne väčšinu z nich vyšľachtili v ďalekej Číne, aby odohnali zlých drakov z dedín. No hotový zázrak. V Klárinej zbierke kvetov sa však nachádzajú aj také kúsky, ktoré Bubák kúpil na blšom trhu od uja, ktorý mal veľké zlaté fúzy, špicatý kabát, dlhý klobúk a čierny zub. Teda od uja ktorý mal veľké čierne fúzy, zlatý zub, dlhý kabát a špicatý klobúk. Myslel si, že kupuje značkové semiačka, no on kúpil len akési obyčajné semiačka, ktoré vyzerali ako šišky ihličnatého stromu. Bubák nie je taký milovník kvetov ako Klára, a ani botanik nie je. Vôbec mu nedošlo, že to, čo si nesie s hrdosťou vo vrecku pre milú sestru Kláru je len šmejd. Keď semiačka doniesol konečne Kláre, jej reakcia ho zarazila. Ona totižto hneď odhalila, že to, čo Bubák kúpil, nie je ani vzácne ani značkové. Vlastne nebolo to značkové ale vzácne to predsa len bolo. Bez slova odišla a po asi piatich minútach prišla späť aj veľkou hrubou zaprášenou knihou. Knihu položila na stôl a nalistovala stranu 1348. Knihu otočila na Bubáka a povedala: „Pozri ty tĺk, …na šnicle. Toto si mi priniesol.“ V knihe bola nakreslená rastlina, ktorá mala veľké ba priam obrovské zelené listy. Na tom by nebolo nič, keby tá rastlina nerástla len pod vodou. Bol to akýsi čudný druh rastliny konope, ktorá bola vyšľachtená Loch Nesskou príšerou z jazera Loch Ness, ktoré je tak ďaleko že sa ani neoplatí písať že kde. Škoda písmenok. Možno ani samotný predajca nevedel čo predal Bubákovi a keby vedel, že to malo väčšiu hodnotu, tak od Bubáka vypýta viac ako hrsť sivých gombíkov. Bubáci totižto platia gombíkmi, preto ak vám jeden zmizne, pravdepodobne vás okradol niektorý zo svetových bubákov. Najväčšiu hodnotu pre nich majú fialové gombíky, potom žlté, zelené, hnedé, modré, červené a nakoniec sivé. Takže pozor na tie fialové.
Loch Nesská príšera sa tiež vo voľnom čase zaoberala botanikou ako Bubákova sestra Klára. No na roziel od Kláry, Loch Nesská príšera mala obrovské potešenie z kríženia rôznych druhov rastlín a bonsajov. Klára ich len polievala a tešila sa z nich ako sa trbliecu. Ľudia žijúci v okolí jazera, kde príšera býva, ju častokrát videli ako zbiera kamene, ktoré boli naplavené pri brehu. Zbierala najmä tie väčšie. Potom ich na mlynčeku mlela na piesok, ten sypala do eurobedničiek. Skladovala v ňom semienka, semená, kôstky, korienky a štepy rôznych vyšľachtených rastlín. Zvyčajne sa jej všetko podarilo, no tie vyšľachtené semienaka, ktoré boli z nejakého dôvodu pre ňu nebezpečné predávala cez eBay do celého sveta. Párkrát bola aj vypočúvaná CIA vraj expeduje nebezpečný materiál, ktorý môže ohroziť existenciu iných rastlín sveta. No nikdy jej na nič neprišli. Možno, že aj pre to, že viacerí z nich v tom išli s ňou. A takto cez eBay kúpil nechcené semená aj Ujo so zlatým zubom a špicatým kabátom. Keď Bubák zbadal, čo z pliagu to kúpil ťažko preglgol a uprel zrak na Kláru. „Nevadí, veď zasaďme to a uvidíme čo z toho bude.“ A tak to zasadili sadli si a čakali. Keďže to bola rastlina, ktorá sa musela výlučne pestovať pod vodou, zasadili ju teda do slaného jazera oproti Klárinmu domu. Bubák s Klárov si postupne zriadili pod hladinou jazera podobné podvodné laboratórium, také, aké má Loch Nesska. No lenže dni za dňami plynuli a rastline sa rásť nechcelo. Kláre skrsol v hlave nápad, že lepšie ako čakať na Godota bude len ak napíše email Loch Nesske. Loch Nesska mala aplikáciu email vo svojom smartfóne a tak si ho hneď po prijatí prečítala. Najprv si vygooglila kde sedí, či leží Bubákoland, potom kto je Bubák ale o Kláre jej google nič nepovedal. No nechala to teda tak. Zaskočilo ju len to, že sa jej ilegálny materiál dostal kdesi ďaleko a že tam majú slané jazero. Obratom odpísala a priložila skvelú radu o tom, ako urýchliť rast a klíčenie rastliny. Jednoducho pustite hudbu. Zvukové vlny vraj podľa jej najnovších štúdií podporujú rast. A to rast hocičoho. Ak potrebuje, aby vám narástli peniaze jednoducho spievajte do peňaženky, alebo spievajte na výplatnú pásku alebo spievajte bankomatu. Ak sa vám dieťa zdá primalé spievajte mu. Veď deťom sa vždy spievalo aby rástli a nie aby zaspali. Keď vyrastú, už sa im nespieva. Len to doposiaľ nebolo podložené výskumami.
Fakt zaručená technika, ktorá pomáha. A tak Bubák dostal za úlohu dostať hudbu pod hladinu. „Ale ako? Naučíme ryby spievať? Naučíme kamene spievať? Budeme spievať my? Nie! Už to mám!“ Vykríkol Bubák radostne a rozutekal sa prekonzultovať nápad s Klárou.
Klára sedela v kuchyni a štopkala Bubákove večne deravé ponožky. Bubák za ňou dobehol a a s úsmevom na tvári povedal:
„Klári, už to mám, prišiel som na to! Už viem ako dostaneme tú hudbu pod vodu!“ – kričal naradostene Bubák pritom, ako bežal za Klárou.
„Ahá, no tak teda počúvam. Som samé ucho.“ – odpovedala Klára.
„Tak teda počúvaj. Pamätáš si ešte gramofón?“ – opatrne sa opýtal Bubák Kláry, ktorá práve štopkala jeho večne deravé ponožky.
„ Jasné, veď gramofón je úžasná vec, len trocha stará. Ale jeden dokonca mám v pivnici!“
„ No tak ten gramofón skrátka dáme pod vodu a kľukou, ktorá je na boku budeme krútiť. Zoženieme nejaké platne Elvisa Presleyho alebo Johna Lenona a máme to! A tá naša burina porastie ako divá!“
„Ty si hotový génius Bubák! Veru, niekedy si aj užitočný.“ – odvetila a s úsmevom skoro rozbila okno. A potom ju ale čosi ešte napadlo. A bol to problém.
„Bubák? A kto bude krútiť tou kľkou na tom gramofóne?“
„Któóóóó? Nóóóó.. – zamyslel sa – ….ponúkneme žabám brigádu.“
A tak sa celý vytešení z toho, že prišli na to ako pomôžu burine vyrásť a ako dostanú hudbu pod hladinu, pobrali spať. Lebo veľká ručička bola dvanástke a malá na sedmičke. To vo svete bubákov znamená, že je čas ísť spať.
Autor: Veronika Blahová
