Obdobie dospievania, prvých lások, ale aj bezhraničného rebelovania a testovania hraníc trpezlivosti rodičov. Puberta začína medzi jedenástym – dvanástym rokom života a končí okolo šestnásteho roku, pričom je všeobecne známe, že dievčatá ňou prechádzajú o rok až dva skôr ako chlapci.
Nie náhodou sa toto komplikované vývinové obdobie zvykne označovať aj ako obdobie druhého vzdoru. Puberta je skutočne náročná nielen pre rodičov a vychovávateľov, ale predovšetkým pre tých, ktorí ňou prechádzajú. Charakterizuje sa ako obdobie zmien, ktoré prebiehajú ako na fyzickej tak na psychickej úrovni.
Čo sa v tomto období deje „v hlave a v duši“ dieťaťa – puberťáka, prečo vzdoruje a ako môžu dospelí uľahčiť proces dospievania jemu i sebe?
Psychický vývin v období puberty
V období puberty dochádza k prudkým kognitívnym, emočným i sociálnym zmenám. Vnímanie puberťáka sa dostáva na úroveň dospelého človeka, rozvíja sa pamäť i logické myslenie, obohacuje sa reč a zlepšuje sa slovná zásoba. Veľmi dôležitú úlohu zohráva predstavivosť, ktorá je v tomto období obzvlášť bohatá a dostáva sa až na úroveň tzv. bdelého snenia. Živosťou a vysokou intenzitou sa vyznačuje aj emočné prežívanie. City sú nestále, mladý človek veľmi rýchlo prechádza z extrému do extrému (od smútku k radosti a naopak) a sebaovládanie je veľmi slabé. Rovnako intenzívnymi zmenami prechádza aj oblasť vzťahov. Dochádza k odklonu od dospelých a k zameraniu sa na rovesnícke partie. V dôsledku tejto zmeny vznikajú časté konflikty s rodičmi, pretože ich autorita sa postupne oslabuje.
Hlavné vývinové úlohy v období puberty
Zásadnou úlohou mladého človeka v tomto vývinovom období je vyrovnať sa s množstvom radikálnych zmien. Mení sa fyzický vzhľad i psychické prežívanie, čo kladie značné nároky na adaptabilitu.
Puberta sa označuje i ako obdobie budovania identity. Mladý človek sa snaží zadefinovať sám seba, odpovedať si na otázky, kto som, čo viem, kam patrím a nájsť svoje miesto v spoločnosti. Často pritom dochádza ku konfliktu medzi tým, aký je a aký by chcel byť, čo vyvoláva napätie a neistotu.
Ďalšou dôležitou vývinovou úlohou je zaradenie sa do sociálnych skupín. Naviazanie na rodičov postupne oslabuje a dôležitými sa stávajú rovesnícke vzťahy vrátane vzťahov s opačným pohlavím. Často dochádza k bezhraničnej identifikácii sa so vzorom z partie alebo k nekritickému podliehaniu jej vplyvu.
Emočné búrky sú ďalšou výzvou, s ktorou sa musí mladý človek v tomto období denne popasovať. Zlosť a hnev sú každodennou súčasťou jeho prežívania a sebakontrola je v puberte veľmi slabá.
Spomeňme ešte neurčitosť hodnôt a nutnosť samostatne si zadefinovať hodnotový rebríček ako ďalšiu vývinovú úlohu tohto náročného obdobia. Zatiaľ, čo dieťa nekriticky a s dôverou prijíma hodnoty svojich dospelých vzorov, v období puberty sa rúca aj táto istota. Mladý človek hľadá svoju vlastnú cestu a s definovaním seba si znovu definuje aj hodnotový rebríček.
Hlavné úlohy rodičov alebo ako prežiť pubertu
- Buďte pre svoje dieťa stabilnou základňou
Je prirodzené, že vaše dieťa sa v tomto období od vás čiastočne odkláňa. Bolo by znepokojujúce, ak by sa to nedialo. Nechajte ho hľadať vlastnú cestu, nebuďte úzkostní ani nadmerne ochraňujúci, ale poskytujte mu stabilné zázemie, ktoré v tomto období potrebuje. Neistota a konflikty v domácom prostredí sú pre dospievajúceho ďalšou záťažou v už aj tak náročnom období.
- Trvajte na hraniciach
Pevné a stabilné hranice sú zdrojom istoty a pomáhajú mladým ľuďom zvládnuť emočné búrky. Je prirodzené, že vaše dieťa je už v mnohom samostatnejšie a ponechávate mu väčšiu mieru slobody. Sú však pravidlá a limity, ktoré musia platiť. Zadefinujte si ich vo vašej rodine jasne a trvajte na nich. Ich nemennosť je veľmi dôležitá.
- Rešpektujte názory a postoje svojho puberťáka
Je prirodzené, že formujúce sa postoje založené na nových hodnotách sa vám môžu zdať nelogické a neakceptovateľné, niekedy až smiešne. Vy ako rodičia ste už predsa úplne inde ako vaše dieťa. Napriek tomu jeho názory neznevažujte a nezosmiešňujte. Pristupujte k nim s pochopením a s rešpektom, v prípade potreby ich len citlivo korigujte.
- Uprednostňujte dohodu pred nekompromisným vyžadovaním
Nátlak znásobuje vzdor. Vaše dieťa pomaly dospieva a dokáže abstraktne a logicky uvažovať. Skúste sa na neho pozerať ako na rovnocenného partnera – hoci je stále dieťa a vy ste autorita – a v oblastiach, kde je to možné sa s ním skúste dohodnúť. Na hraniciach samozrejme trvajte.
- Buďte jednotní
Nejednotný prístup rodičov alebo vychovávateľov je ďalším zdrojom neistoty pre dieťa. Ak nemáte rovnaký názor na výchovu, vydiskutujte si to za zatvorenými dverami, ale pred dieťaťom vždy vystupujte jednotne. Nie ako „mama a otec“, ale ako „rodičia“.
- Buďte tolerantní
Teraz už viete, akými náročnými zmenami vaše dieťa prechádza. Nechceme, aby ste zatvárali oči pred jeho chybami a prešľapmi, ale majte pochopenie. Ak vidíte, že vaším puberťákom lomcujú emócie, neprikladajte do ohňa. Skúste situáciu upokojiť a problémy riešiť s chladnou hlavou.
- Snažte sa svojmu dieťaťu čo najviac priblížiť
Hoci sa váš puberťák od vás odkláňa, vy ako rodičia môžete stále hľadať cesty, ako sa mu priblížiť. Nerobte to však nátlakom a vyžadovaním. Skúste nájsť aktivity, ktoré by ste aj v tomto období mohli robiť spoločne, zaujímajte sa o veci, ktoré sú pre neho dôležité, spoznávajte jeho priateľov. Robte to prirodzene a nenásilne, len potiaľ, pokiaľ vás vaše dieťa pustí.
- Doprajte mu priestor
Puberťák potrebuje byť veľmi často sám. Komunikuje s priateľmi, premýšľa, sníva alebo sa snaží nejako vysporiadať so všetkým, čo sa v jeho živote práve deje. Doprajte mu čas a priestor a nenarúšajte jeho súkromie. Niekedy jednoducho rešpektujte zatvorené dvere.
Autorka článku je psychologička
