Prítomnosť otca pri pôrode – pohľad muža a ženy

Prítomnosť otca pri pôrode – pohľad muža a ženy

V minulosti to bol jav neobvyklý, v súčasnosti sa z toho stal trend. U oboch pohlaví nájdeme ako zástancov, tak aj odporcov. Niektoré ženy si pôrod bez svojho partnera nedokážu predstaviť a iné ho pri tom za žiadnu cenu nechcú. A otcovia? Často sú zmätení, lebo nevedia, čo sa od nich očakáva.

Z histórie

V dávnych dobách to bolo jednoduché. Po stáročia sa pôrodu zúčastnili len ženy a pôrodné baby. Často sa odobrali do stanov či miest, ktoré boli určené len ​​pre ženy. Muž nemal do tohto sveta žien prístup. U väčšiny prírodných národov to takto funguje aj dodnes. Až v minulom storočí sa muži začali zúčastňovať pôrodov.

Pôrod za prítomnosti otca doma a v pôrodnici

Ak rodíte doma, je to jasné – pri pôrode Vám môže asistovať ktokoľvek a ľubovoľný počet osôb. V pôrodniciach je to iné. Niektoré prítomnosť otca (či nejakej inej osoby) povoľujú, v iných je asistencia ďalšej osoby zakázaná. Obvykle býva povolená prítomnosť jednej osoby. Záleží na konkrétnej nemocnici, túto informáciu si musíte v pôrodnici dohľadať.

Zástancovia pre a proti

Každý človek Vám podá individuálny názor či popis zážitku. Ak však tieto zážitky spriemerujeme a zovšeobecníme, môžeme povedať, že väčšina žien i mužov sa v poslednej dobe stavia za prítomnosť otca pri pôrode. S najväčšou pravdepodobnosťou je to (okrem iného) dané premenou mužskej a ženskej role. Primárna rodina sa oproti minulým storočiam zmenšila. Z pôvodných prababičiek, babičiek, rodičov a detí sa rodina v súčasnosti skladá z rodiny nukleárnej – to je matka, otec a dieťa. Ak žena rodí v pôrodnici, v cudzom, neznámom prostredí, je pochopiteľné, že chce mať v blízkosti nejakú známu osobu. V súčasnej dobe to najčastejšie býva partner.

Partneri, ktorí sú za to, aby otec pri pôrode asistoval, často zdôrazňujú potrebu spoločného zážitku. Žena sa odvoláva na psychickú podporu a na to, aby si partner vytvoril pevnejšiu väzbu k dieťaťu. Cíti sa istejšie, uvoľnenejšie. Ak má vytvorený pôrodný plán a nachádza sa v bolestiach, je dobré mať pri sebe niekoho, kto za ňu bude hovoriť, poukazovať na želanie rodičky. Existujú tiež mnohé výskumy zaoberajúce sa napr. vnímaním bolesti, priebehu pôrodu (rýchlosť a pod.) a prítomnosťou otca pri pôrode. Výsledky sú však značne rozdielne, nie je z nich teda možné vyvodiť žiadne závery. Žena sama by sa mala riadiť pocitmi. Pokiaľ vo svojom partnerovi cíti oporu a jeho prítomnosť pri pôrode si želá a muž nič nenamieta, určite dôjde k väčšej pohode rodičky a s najväčšou pravdepodobnosťou aj kľudnejšiemu pôrodu, ktorý sa dá ľahšie zniesť. Ženy, ktoré majú pri pôrode blízku osobu, tiež menej často vyžadujú podanie utišujúcich prostriedkov proti bolesti. Prekvapujúce je však zistenie, že väčšina otcov (oproti kontrolnej skupine otcov, ktorí sa pôrodu nezúčastnili) nehodnotí vzťah k dieťaťu ako vrelejší, silnejší. Naopak k partnerke áno, dokonca si ju viac vážia. Na druhú stranu však muži, zúčastňujúci sa pôrodu, sa viac s narodenými deťmi maznajú a prejavujú o ne väčší záujem. Prítomnosť otca pri pôrode teda predovšetkým upevňuje vzťah s jeho partnerkou.

Jeden z odporcov prítomnosti otca pri pôrode je veľmi známy lekár Michel Odent, ktorý sa preslávil svojím prirodzeným a nežným prístupom k pôrodu. Podľa neho by sa muži pôrodu nemali zúčastňovať, lebo je to neprirodzené. Žena sa podľa neho neuvoľní dostatočne, snaží ​​sa správať racionálne a to môže celý pôrod predĺžiť. Niektorí psychicky slabší muži môžu mať problém vidieť svoju ženu v takom inštinktívnom naladení, môžu sa stretnúť s tým, že je žena vulgárna. Ak muž uvažuje o tom, že bude ženu pri pôrode sprevádzať, mal by zvážiť, či je dostatočne pripravený prispôsobiť sa takej situácii, či unesie to, že sa jeho žena bude správať primitívne, inštinktívne, iracionálne. Ďalej by si mal uvedomiť, že svojím nevhodným správaním (fotografovanie a pod.) môže pôrod značne narušovať. Odporúčam navštíviť nejaké predpôrodné kurzy, aby mal muž dostatočnú a konkrétnu predstavu o pôrode.

K čomu je predpôrodný kurz pre mužov?

Je vhodné, aby sa (nielen muž) zoznámil s psychológiou ženského prežívania pri pôrode a jej psychikou, je na mieste dozvedieť sa niečo o fyziológii tela pri pôrode, ako môže žene pomôcť uľaviť od bolesti a prípadne ako sa môže prispôsobiť situácii.

A ako môže byť muž žene pri pôrode nápomocný?

Prvá doba pôrodná je najdlhšia (niekoľko hodín) a pre ženu najnáročnejšia. Muž môže žene pomôcť v úľave od bolesti masážou či teplou vodou. Môže ju hladkať, objímať a hovoriť na ňu pevným a pokojným hlasom, aby jej dodal pocit istoty a pohody. Ženu musí podporovať v situácii, keď má pocit, že už to nezvládne. On by jej mal dodávať silu, motiváciu a odvahu. V druhej dobe pôrodnej by mal ženu naďalej podporovať a chváliť. Povzbudzuje ju v dýchaní, motivuje ju, aby tú situáciu zvládla. Tretia doba pôrodná je už pre mužov symbolická. Prestriháva pupočník, pomáha pri kúpaní dieťaťa a pod.

Pocit otcovstva

Rada by som sa zmienila ešte o tom, kedy sa muž začne cítiť ako otec. Plod sa nevyvíja v jeho tele, nemá s ním taký blízky kontakt ako matka. Napriek tomu, vzťah k otcovstvu si vytvára už v dobe tehotenstva ženy. Predpôrodné kurzy, návštevy gynekológa a pôrod samotný mu dodávajú väčší pocit istoty, že situáciu zvládne. Otcovia, ktorí sa zúčastňujú pôrodu, sa väčšinou cítia byť otcom už pri narodení dieťaťa. U niektorých mužov nastáva zaujímavý jav – v priebehu ženinho tehotenstva a pár týždňov po pôrode majú muži nižšiu hladinu testosterónu, čo často zapríčiňuje zníženie agresívneho správania, zvýšenú starostlivosť o matku i dieťa. Akoby muži prežívali svoje tehotenstvo spolu so ženou. Muži, ktorí sa pôrodu nezúčastňujú, pocit byť otcom väčšinou nadobudnú až pár dní po narodení dieťaťa. Napriek tomu, byť rodičom, to je celoživotný proces, ktorý sa každý učí celý život.

Záverom by som Vám chcela poradiť, aby ste sa riadili svojimi pocitmi a nenechali sa do niečoho nútiť. S partnerom o tejto téme hovorte, preberte očakávania aj strachy. Ako muž zvážte svoje možnosti a sily. Nie je povinnosť ženu pri pôrode sprevádzať. Môžete počkať aj v čakacej miestnosti. Prípadne si žena môže pozvať kamarátku či matku. A vy, ženy, buďte chápavé a tolerantné, ak muž odmietne, prípadne ak sa nebude správať podľa predstáv. Vyjadrujte Vaše potreby, obavy. Hovorte mužovi, čo presne od neho v danú chvíľu potrebujete. A hlavne, majte ho radi. Byť otcom alebo matkou je nádherná, ale náročná úloha, ktorú sa človek učí od tehotenstva po celý život.

Autor článku: Andrea Machálková, psychologička