Nočné strachy detí

Nočné strachy detí

Strach je psychický jav – emócia, ktorá veľmi úzko súvisí s úzkosťou. Je to normálna reakcia organizmu na možné nebezpečenstvo alebo ohrozenie. Hoci je prežívanie strachu nepríjemné, strach ako taký má obrannú funkciu. Ak sa človek bojí, stúpa mu krvný tlak, zrýchľuje sa činnosť srdca, dýchanie, organizmus sa pripravuje na útok alebo útek. Takáto fyziologická reakcia je užitočná, ak hrozí reálne nebezpečenstvo (napr. pri útoku psa), ale nežiaduca, ak je ohrozenie len subjektívne, nereálne.

Pretrvávajúce stavy úzkosti alebo strachu môžu byť vyvolávajúcim činiteľom mnohých zdravotných komplikácií alebo chorôb. Ak dieťa prežíva strach pri ukladaní do postele alebo bezprostredne pri zaspávaní, dochádza namiesto relaxácie k aktivácii organizmu. Strach potom môže spôsobiť problémy so zaspávaním, nepokojný, prerušovaný spánok až nespavosť, únavu počas dňa s následným znížením výkonnosti, ale aj rôzne psychosomatické ťažkosti ako bolesti hlavy, bruška či nevoľnosť.

Prečo sa deti pri zaspávaní boja

Každé vývinové obdobie má svoje špecifické náročné situácie, ktoré doprevádzajú typické obavy a strachy. Každý vek so sebou prináša nejaké ťažkosti a je potrebný istý čas, aby sa im dieťa dokázalo efektívne prispôsobiť. Niektoré z týchto strachov sú akoby univerzálne a objavujú sa u väčšiny detí v určitom veku. Je to napríklad strach z cudzích ľudí, strach z tmy, strach z niektorých zvierat, strach zo strašidiel alebo strach z lekárskeho ošetrenia.

Niektoré deti však prežívajú strach intenzívnejšie ako ich rovesníci alebo ich strach pretrváva dlhšie ako je bežné. Môže to byť spôsobené vrodenou genetickou predispozíciou alebo výchovou a skúsenosťami. Vyššiu tendenciu prežívať strach majú napríklad deti s citlivejšou centrálnou nervovou sústavou, deti úzkostlivejšie, senzitívnejšie, ale napríklad aj deti, ktoré prežili traumy, straty alebo iné emočne zaťažujúce situácie, ktoré so samotným objektom strachu nemusia priamo súvisieť.

Ako spoznáte, že sa dieťa bojí

Deti o svojich strachoch veľakrát nehovoria. Je úlohou rodičov alebo iných blízkych osôb rozpoznať, že dieťa prežíva negatívnu emóciu, hľadať príčinu a riešenie.

Medzi najviditeľnejšie prejavy strachu patrí vyhýbavé správanie. Dieťa má tendenciu vyhýbať sa objektom alebo situáciám, z ktorých má strach. Odmieta ísť do svojej izby, snaží sa oddialiť čas ukladania do postele, môže byť večer nepokojné až agresívne alebo žiada spoločnosť rodiča pri zaspávaní. Ak je dieťa vystavené situácii, ktorej sa obáva, nastupujú aj typické telesné príznaky strachu. Môže ísť o svalové napätie, chvenie, zblednutie, pocity sucha v ústach, rozšírenie zreníc a pod.

Najčastejšie objekty nočných strachov detí

Strach sa odlišuje od úzkosti práve tým, že je naviazaný na konkrétny objekt. Zatiaľ čo úzkosť je neurčitým pocitom nepohody a nepríjemného prežívania, strach sa viaže na konkrétnu situáciu, vec, zviera alebo človeka (napr. strach z výšky, strach z výťahu, strach z pavúkov, strach z cudzích ľudí).

  • Tma

Strach z tmy sa objavuje takmer u všetkých detí v predškolskom alebo v mladšom školskom veku. Kým je svetlo, dieťa vidí, čo sa okolo neho deje a dokáže sa zrakom utvrdiť, že mu nehrozí nijaké nebezpečenstvo. V tme tento pocit kontroly nad situáciou stráca. To sa môže stať aj v prípade, keď má dieťa spať a nie je okolo neho úplná tma. Deti väčšinou ukladáme do postieľky s požiadavkou, aby zatvorili oči. V tej chvíli dieťa stratí kontakt so situáciou a kontrolu, začne byť rozrušené, plače, kričí a nemôže zaspať. Strach z tmy môže súvisieť aj s rozvojom fantázie. Tma dáva priestor pre projekciu predstáv a obrazov vynárajúcich sa v detskom vedomí, ktoré môžu byť nielen príjemné, ale aj strašidelné či desivé.

  • Odlúčenie

Ukladanie do postieľky a zaspávanie je často spojené s odlúčením a samotou. Zatiaľ čo počas dňa je dieťa väčšinu času v spoločnosti iných alebo sú iní aspoň na dosah (hrá sa samé v izbe, ale vie, že mama v kuchyni pripravuje obed), večer nastáva chvíľa, keď sme všetci sami so sebou. V celom byte je ticho a pokoj, všetci ostatní spia a vtedy sme najviac zraniteľní.

  • Strašidlá

Strach zo strašidiel, príšer a duchov sa rozvíja spolu s rozvojom detskej fantázie. Tieto strachy sa objavujú najčastejšie po treťom roku života a spájajú sa s fantastickými postavami, ktoré by mohli deťom ublížiť alebo ich dokonca zabiť.

Ako pomôcť dieťaťu prekonať strach

Detské strachy bývajú spravidla vývojovo podmienené a po čase spontánne zmiznú. Ak však strach bráni dieťaťu v spánku a pokojnom odpočinku, je na mieste, aby mu ho rodičia pomohli prekonať.

  • Dodajte dieťaťu istotu a pocit bezpečia: Povedzte mu, že doma a vo svojej izbe alebo postieľke je v absolútnom bezpečí a vôbec nič mu tam nehrozí. Uistite ho, že ste nablízku, môžete mu nechať pootvorené dvere alebo rozsvietené menšie nočné svetlo počas zaspávania.
  • Spýtajte sa dieťaťa, čo by mu pomohlo, aby sa prestalo báť: Ideálne je, ak príde s riešením dieťa. Nech sa vám zdá akokoľvek nezmyselné, dieťa nevysmejte a ak je to možné, splňte jeho želanie. (Dieťa napríklad môže chcieť, aby ste cez dvere na jeho izbe natiahli špagát, aby sa strašidlá potkli, keď sa budú chcieť k nemu dostať.)
  • Nechajte dieťaťu na nočnom stolíku svetlo alebo baterku: Možnosť zasvietiť si a skontrolovať situáciu v izbe dodá dieťaťu pocit istoty a bezpečia.
  • Použite kúzla a mágiu: Ak sa dieťa bojí strašidiel, jeho fantázia pracuje na plné obrátky. Využite ju vo svoj prospech. Posypte prah izby “čarovným práškom”, cez ktorý strašidlá nepreniknú alebo vystriekajte izbu “magickou vôňou”, ktorú duchovia neznášajú.
  • Čítajte dieťaťu rozprávky na dobrú noc: Príjemné večerné rituály navodzujú stav pohody a relaxácie. Čítanie rozprávok je jedným z najobľúbenejších. Ak dieťa prežíva strach, starostlivo vyberajte príbehy so šťastným koncom a pozitívnymi hrdinami.

Autorka článku je psychologička