Najkrajšie okamihy neprichádzajú vždy v najvhodnejšom období
Po deťoch som vždy túžila, ale že prvé dieťa porodím 4 týždne pred štátnicami, a druhé budem nosiť v brušku, keď sa práve zamestnám, sa mi ani len nesnívalo…
V šestonedelí som úspešne dokončila štátnou skúškou vysokú školu ekonomickú. Od tohto dňa neuverím nikomu, kto mi povie, že nedokázal dokončiť školu, lebo to bolo ťažké. Všetko sa dá, ak niečo veľmi chcete. Vedela som, že prerušením štúdia by som iba predĺžila stres zo školy a trpela by tým celá moja rodina.
V septembri 2011 ma prijali do Tesco Stores SR, a.s.. Pri nástupe som nevedela, že som v 3. týždni tehotenstva. Dieťatko sme s manželom plánovali, len sme neverili, že sa tak rýchlo zamestnám. Napriek tomu, že som nadriadenému skomplikovala situáciu na oddelení, tento nový fakt prijal veľmi ľudsky a mne bolo jasné, že mu to musím pracovne vynahradiť.
Mala som šťastie na seriózneho a ústretového zamestnávateľa
Pred odchodom na materskú dovolenku som navrhla, že môžem pracovať z domu, ak mi to spoločnosť umožní, a nebudú musieť hľadať nikoho na zastupovanie počas mojej materskej dovolenky, keďže zamestnať kvalitného hotového človeka na dobu určitú je veľký problém.
Po narodení druhej dcérky, Lenky, som však pochopila, čo znamená, keď sa hovorí, že ak je prvé dieťa pokojné, tak to druhé bude divoké. Lucka bola anjelik, raz za noc som ju nadojčila a spala do rána. Pri Lenke som sa prvý rok absolútne nevyspala, lebo nemala potrebu spánku. Aj cez deň spala len krátko.
Do roka a pol, pokiaľ som Lenku dojčila, som chodila do roboty raz do týždňa na porady a dôležité stretnutia. Teraz, keď má Lucka 5 a Lenka 2 roky, som v robote omnoho častejšie, ale nie celých 8 hodín, lebo dcérky ma stále potrebujú. Veľa vecí robím z domu.
Nájsť ústretového zamestnávateľa, ktorý chápe potreby svojich zamestnancov, je v dnešnej dobe veľký problém. Ja som mala dvojité šťastie. Našla som ústretového zamestnávateľa a mám ľudského nadriadeného, ktorého nielen rešpektujem, ale aj uznávam ako človeka.
Práca, ktorú robím, ma napĺňa
V oblasti spoločenskej zodpovednosti robím 17 rokov. No utrpenie ľudí som pred narodením mojich detí vnímala akoby inak. Odkedy mám Lucku a Lenku, žijem v neustálom strachu, aby sa im nič zlé nestalo. Každý deň sa v práci stretávam s ľudským utrpením. Veľmi ťažko sa čítajú žiadosti o pomoc a veľakrát mi vyhŕknu slzy do očí, keď si predstavím, že deti by mali viesť bezstarostný život plný hier a zábavy a nie tráviť čas v nemocniciach a pozerať sa do utrápených očí svojich rodičov. Práca, ktorú robím, ma napĺňa, lebo sa snažíme pomáhať druhým, no každému sa, žiaľ, pomôcť nedá a to je dosť frustrujúce…
Zamestnanie pri malých deťoch sa nedá zvládnuť bez opory najbližších
Moje deti sú to najdôležitejšie, čo v živote mám. Nikdy by som nepracovala, keby mi mal deti vychovávať niekto cudzí. Mám ale veľké šťastie, že sa môžem pri ich výchove striedať s manželom, ktorý robí po večeroch, aby stíhal svoju robotu. Napriek tomu to zvládame a tvoríme dobrý tandem.
Žiadna žena nemá šancu kvalitne zvládnuť výchovu malých detí, zamestnanie, domácnosť, ak je odkázaná sama na seba. Vážim si to, čo mám, a som vďačná za celú našu rodinu a ľudí, ktorí ma obklopujú
