Koronavírus útočí aj na psychiku: Rodičia, nepodliehajte panike

Koronavírus je v spoločnosti aktuálne témou číslo jeden. Stupňujúce sa opatrenia, záplava informácií a štatistík, ale aj poloprázdne regále v obchodoch, to všetko vyvoláva obavy v každom z nás. Tie sú v tejto neznámej situácii opodstatnené a dokonca do istej miery žiaduce. Motivujú nás k zvýšenej opatrnosti, k používaniu ochranných prostriedkov a k dodržiavaniu odporúčaní odborníkov. Na druhej strane, nadmerné starosti, zvýšený stres a úzkosť môžu viesť až k celkovému oslabeniu organizmu a k zníženiu nielen psychickej, ale aj fyzickej odolnosti.

Obrázok od Michal Jarmoluk z Pixabay

Je prirodzené, že rodičia sa v tejto mimoriadnej spoločenskej situácii vo zvýšenej miere obávajú predovšetkým o bezpečie svojich detí. Strach o zdravie vlastného dieťaťa je silnejší ako strach o seba samého a môže viesť až k úzkostlivej snahe ochrániť svojho potomka a k neprimeranému výchovnému správaniu. Ďalším stresovým faktorom pre súčasných rodičov je obava z neschopnosti materiálneho a finančného zabezpečenia rodiny a predovšetkým potrieb detí. Spôsobujú ju jednak vykúpené ochranné pomôcky či potraviny v obchodoch, jednak predpovede finančných dopadov súčasných opatrení.

Veľmi podobné pocity zažívajú aj budúce mamičky. Neistota vyvoláva vnútorné napätie, stres, pocity strachu a úzkosti, ktoré navyše pôsobia aj na ich nenarodené dieťatko. Zvýšený stres v tehotenstve môže ovplyvniť rast plodu, vývin niektorých štruktúr mozgu a v krajných prípadoch spôsobiť predčasný pôrod.

Pokojný rodič – pokojné dieťa

Čím je dieťa mladšie, tým jeho prežívanie do väčšej miery závisí od prežívania rodiča. V prenatálnom období sú matka a dieťa doslova prepojení a psychické rozpoloženie matky priamo ovplyvňuje nielen prežívanie dieťaťa, ale aj jeho vývin. Toto napojenie zostáva do značnej miery zachované aj po pôrode a napriek tomu, že matka a dieťa už fyzicky netvoria jedno telo, sú naďalej jedným celkom. Až neskôr rozvojom pohybu sa dieťa od matky čiastočne separuje a na jeho prežívanie začína mať vplyv aj dianie v najbližšom okolí. Stále však hovoríme predovšetkým o domácom prostredí a najbližšej rodine. Psychické napojenie rodič – dieťa sa potom čiastočne oslabuje nástupom dieťaťa do materskej a základnej školy, kedy sa sociálne prostredie dieťaťa významne rozširuje. Rozhodujúci vplyv rodičov však pretrváva až do obdobia puberty, kedy začína prevažovať názorové a emočné zdieľanie s rovesníkmi.

Zjednodušene povedané, prežívanie dieťaťa až do staršieho školského veku priamo závisí od prežívania rodiča. Vonku môže zavládnuť hoci masívna panika, ak je rodič pokojný, veľmi rýchlo sa upokojí aj dieťa. Na druhej strane, úzkosť u rodiča prirodzene iniciuje aj úzkostné prežívanie dieťaťa. Deti sú navyše veľmi senzitívne na psychické rozpoloženie svojich rodičov a dokážu pomerne presne zaznamenať aj tie najjemnejšie signály psychickej nepohody. Nevedia ich však, rovnako ako svoje vlastné emócie, verbalizovať. Preto vám dieťa spravidla nepovie o svojich obavách alebo neistotách, ale z jeho správania dokážete vycítiť, že nie je v úplnej pohode.

Deti nie sú malí dospelí. Strach a úzkosť sa u nich manifestujú inak ako u nás. Deti si nepýtajú uistenie, podporu, radu či pohladenie. Je na dospelých, aby vycítili, že aktuálna neštandardná situácia sa dotýka aj ich dieťaťa a poskytli mu to, čo práve potrebuje. To, že sa dieťa bojí alebo že prežíva istú psychickú nepohodu rozpoznáte podľa zmien v jeho správaní. Niektoré deti si napríklad začnú pýtať prítomnosť rodiča pri zaspávaní aj keď v predchádzajúcom období už spávali samostatne. Iné zmenia svoje hrové rituály. Je to veľmi individuálne. Veľa detí reaguje na úzkosť a strach vyslovene somaticky. Objavia sa u nich bolesti bruška, nechutenstvo alebo iné telesné ťažkosti.

Postarajte sa v prvom rade o seba: Ako nepodľahnúť stresu a panike

V situácii krízy dokáže zostať úplne pokojný len málokto a ako sme spomínali v úvode, istá miera strachu je dokonca užitočná. Preto veľmi dôležitá rada na úvod: Rodičia, nerobte si výčitky kvôli svojim obavám! Sú prirodzené. Skúste im však úplne nepodľahnúť a nenechajte sa ovládať stresom.

  • Sledujte len relevantné informácie najviac jedenkrát denne

Informácie sú dôležité a umožňujú nám robiť racionálne rozhodnutia. Súčasný informačný pretlak však začína byť kontraproduktívny a namiesto aktivizácie môže viesť až k ochromeniu. Vyberte si relevantný zdroj informácií a pozrite si aktuality najviac jedenkrát denne, napríklad vo večerných televíznych správach.

  • Komunikujte s rodinou a s priateľmi, ale vyhýbajte sa sociálnym sieťam

Momentálne nie je vhodné stretávať sa na káve alebo chodiť na návštevy k blízkym. Nič vám však nebráni z času na čas si zatelefonovať alebo napísať nejakú tú správu svojim známym. Sociálna izolácia nepôsobí na nikoho dobre. Vyvarujte sa však pobytu na sociálnych sieťach, kde má každý potrebu sa vyjadriť k téme číslo jeden. Panika je totiž veľmi nákazlivá.

  • Sústreďte svoju pozornosť aj na iné témy

Koronavírus je aktuálne stredobodom väčšiny našich rozhovorov. Je prirodzené, že sa v aktuálnej situácii potrebujeme podeliť o svoje informácie a pocity s inými a možno si aj otestovať správnosť svojich postojov. Venujte však tejto téme len minimum času a skúste sa radšej zamerať na iné spoločné témy.

  • Nájdite si činnosť

Celý deň sedieť a premýšľať o tom, čo sa môže stať, to by neprospelo nikomu. Upracte si byt, porýľujte záhradu, umyte okná, hrajte sa s deťmi, tvorte, čítajte, tancujte, maľujte, pozerajte filmy, zacvičte si. Robte veci, ktoré vás bavia alebo ktoré môžu byť užitočné.

  • Nevytvárajte si katastrofické scenáre

Keď sa necháte zaplaviť negatívnymi myšlienkami, veľmi rýchlo si v hlave vytvoríte tie najhoršie scenáre. Je to prirodzené, ale pre vašu psychickú pohodu neprospešné. Keď sa vám niečo také v hlave objaví, máte dve možnosti. Po prvé, overiť si nakoľko je takýto katastrofický scenár pravdepodobný. Premýšľajte, koľkým ľuďom sa také niečo stalo. Zistite si fakty. Aká je reálna pravdepodobnosť, že by sa také niečo mohlo stať vám? Ktoré fakty svedčia pre to, že sa to môže stať a ktoré proti tomu? Začnete tak uvažovať oveľa racionálnejšie. Po druhé, jednoducho svoje katastrofické scenáre odložte bokom a venujte pozornosť niečomu inému. Začnite napríklad od čísla 1000 odpočítavať číslo 7 alebo lúštite krížovku alebo si vytvorte v hlave nejakú veľmi príjemnú predstavu. Keď sa potom váš katastrofický scenár objaví, skúste si ju vyvolať. Je preukázané, že človek nedokáže súčasne prežívať príjemnú aj nepríjemnú emóciu.

  • Skúste dychové a relaxačné cvičenia

Stres je reakcia celého organizmu. Okrem mentálnej aktivizácie a zmeny emočného prežívania pri ňom dochádza aj k nabudeniu tela na útok alebo útek. Zrýchli sa činnosť srdca, zintenzívni dýchanie, stúpne svalové napätie. Všetky tieto zmeny sa dejú súčasne a navzájom sa ovplyvňujú. Zatiaľ čo činnosť srdca priamym úsilím neovplyvníte, dýchanie a svalové napätie sa môžete naučiť regulovať nácvikom. Ak skutočne na sebe cítite účinky stresu, skúste sa zamerať na svoj dych. Dýchajte pomaly a hlboko, snažte sa dýchať viac do brucha ako do hrudníka. Dosiahnete to tak, že si položíte jednu ruku na brucho, druhú na hrudník. Pri nádychu by sa mala dvíhať vždy ako prvá ruka na bruchu a až  následne ruka na hrudníku. Výdych spomaľte tak, aby trval dvakrát tak dlho ako nádych. Návody na dychové a relaxačné cvičenia nájdete na internete. Užitočná v tomto smere môže byť aj jóga.

  • Choďte do prírody

Individuálne prechádzky v prírode a na odľahlejších miestach nie sú ohrozujúce. Slnko a čerstvý vzduch vás dobijú pozitívnou energiou.