Michal Gerčák je certifikovaný horský vodca a bývalý záchranár Horskej služby v Tatrách. Jeho pracovný čas často začína už o štvrtej ráno. Odmenou mu však je bezkonkurenčné pracovné prostredie. Okrem klasických a horolezeckých túr vo Vysokých Tatrách má skúsenosti s alpskými túrami, vedie aj kurzy skialpinizmu, freeridu, lezenia po ľadopádoch a lavínové kurzy prežitia. Toto všetko spája v Mountain Addiction.
Kedy si sa rozhodol, že sa staneš horským vodcom?
Od malička som rád športoval, hrával sa na ulici ako bežné detí, ale ten vzťah k horám sme s kamarátmi začali budovať až neskôr. Asi v šestnástich sme sa rozhodli ísť sami na túru. Bolo to z Tatranských Matliar cez Veľkú Svišťovku na Brnčalovu chatu a naspäť na Bielu vodu. Tam niekde sú počiatky mojej „mountain addiction”. Neskôr to samozrejme prerástlo do horolezectva, skialpinizmu a vtedy som sa začal zamýšľať nad tým, že by som chcel pracovať v horách ako horský vodca.
V čom spočíva tvoja práca horského vodcu? Kedy je vodca potrebný?
Vo väčšine prípadoch vodíme ľudí v teréne a v ťažkostiach, v ktorých by sa nevedeli sami pohybovať. Nemajú toľko skúseností, potrebné znalosti, vybavenie a podobne. A pre druhú skupinu sme trénermi, koučmi, ktorí posúvajú ich osobné hranice v horolezectve, na skalách a podobne. Horský vodca je odborníkom na hory, má potrebné vzdelanie a dokáže zvládať aj náročné situácie, ktoré v horách môžu nastať.
Akého najmladšieho zákazníka si mal na túre?
Myslím, že to bolo dievčatko, ktoré malo okolo 5 rokov. S otcom a spolu s jej o trošku starším bratom sme si vyskúšali lezenie a spúšťanie v Tatranskej Kotline. A najmladšia skupinka boli tri deti vo veku cca. 29 rokov dokopy, s ktorými sme vystúpili na Lomnický štít. Dole sa už zviezli lanovkou.
A najstaršieho?
Najstarší mal 74 a bol to výstup na Vysokú. Tohto roku sme s ďalším oslavovali 70. narodeniny, taktiež na Vysokej a pri svojom veku je vo výbornej kondícii, ktorú by mu mohli závidieť aj dvadsaťroční.
Ako je možné rozvíjať vzťah detí k turistike?
Podľa môjho názoru je dôležité načasovanie. Začať sa venovať turistike až vo veku, kedy to začnú vnímať, mať z toho radosť, pôžitok. Zažil som mnoho odstrašujúcich príkladov ako záchranár a vodca. Lyžiar s nosičom na chrbte, ktorý lyžoval v Lomnickom sedle, ďalšia pani sa zaháňala palicou na dieťa (vek 7 – 8 rokov), ktoré sa bálo zlyžovať Lomnické sedlo a podobne. Takto sa nebuduje vzťah k horám. Ale zažil som aj 14-ročného chlapca na Gerlachu, ktorý mal naštudované všetky okolité vrcholy, mapu poznal naspamäť a rodičia boli aktívni turisti.
Od akého veku je vhodné brať deti na túry?
Myslím, že od takých 6 – 7 rokov na turistické prechádzky v Slovenskom raji alebo k Brnčalovej chate vo Vysokých Tatrách.
Na čo treba myslieť, keď sa chystáme na túru s deťmi? V čom sa to líši od turistiky dospelých?
V prvom rade treba myslieť na počasie a podmienky (ešte na začiatku leta v júni a v júli bývajú niektoré časti chodníkov vo Vysokých Tatrách pod snehom). Ďalej na náročnosť túry, vhodný výstroj a oblečenie. Deti určite nemajú takú kondíciu ako dospelí.
Čo najčastejšie rodičia podceňujú na túre s deťmi?
Podceňujú podmienky, počasie, riziko úrazu a preceňujú seba a svoj zdravý úsudok. Veľakrát vidíte rodičov v najnovšej výbave a deti, ktoré nemajú vhodné topánky na turistiku. Počasie je aj v Tatrách veľmi nevyspytateľné a aj počas horúceho leta, môže prísť búrka, krúpy a náhle ochladenie aj o 10 stupňov.
Čo si myslíš o využívaní turistických nosičov s úplne malými deťmi, ktoré ešte nevedia chodiť?
Je dobré brávať deti do horského prostredia, do prírody, ale určite nie je vhodné ísť s detským nosičom na túru ako Priečne sedlo, Kriváň, Téryho chata a podobne. Dieťa je v nosiči položené vyššie a prípadný pád môže mať naozaj nebezpečné dôsledky. Pred pár rokmi sa stalo, že dieťa vypadlo s detského nosiča v Suchej Belej v Slovenskom raji. Toto bol síce starý nosič, no aj pri novom si nemyslím, že je to vhodné. Túry ako napríklad vodopád Skok, Brnčalova chata, Zamkovského chata to áno, avšak, treba byť veľmi opatrný.
11 rokov si pracoval aj ako horský záchranár vo Vysokých Tatrách – k akým prípadom detských turistov ste mali najčastejšie výjazdy?
Tých detských úrazov je viac na zjazdovkách. V letných obdobiach sú to skôr malé odreniny, príp. zablúdenia. Bol jeden prípad, kedy sa stratilo jedno dieťa v rámci túry v Západných Tatrách. Hľadalo ho vyše 150 záchranárov, hasičov, policajtov, psovodov, dva vrtuľníky a po 42 hodinách sa našlo. To je asi najextrémnejší prípad.
Autor: Nikela
