O tom, ako sa vyvíja detská reč, aj aké sú najčastejšie poruchy reči u detí, sme sa porozprávali s Mgr. Máriou Baumgartnerovou, logopedičkou s dlhoročnou praxou.
Ako sa vyvíja detská reč?
Detská reč sa vyvíja postupne. Do troch mesiacov dieťa reaguje na svoje okolie prevažne pomocou vrodených reflexov. V období okolo dvoch mesiacov však začína dieťa vydávať zvuky, ktoré nazývame hrkútanie, je to v podstate používanie samohlások, napr.: aaaaa, eeeee. Postupne, ako sa rozvíja psycho-motorický vývin dieťaťa, rozvíja sa aj jeho reč. Okolo siedmeho mesiaca začína obdobie džavotania, dieťatko vydáva zvuky, ako napr. k, g, b, p, m, prípadne krátke slabiky gu, ba atď., ktoré postupne zdvojuje – baba, gaga… Ale okolo jedného roka sa postupne začína rozvíjať detská reč. Dieťa sa snaží imitovať zvuky, napr. zvuky zvierat, napodobniť slová, ktoré sa mu hovoria. Tieto slová sú však ešte skrátené, hovorí iba začiatok slov, skracuje si ich, vynecháva ťažšie hlásky, preto sú slová nezrozumiteľné. Okolo 15-tich mesiacov by malo dieťa vedieť adekvátne použiť asi 15 slov, napr. mama, tata, havo, daj, pápá, tu, tam… Okolo dvoch rokov by malo dieťa začať používať krátke, dvojslovné vety. U mentálne zdravého dieťaťa sa reč postupne rozvíja, vyčisťuje sa jej zrozumiteľnosť a v štvrtom roku by dieťa malo rozprávať všetky hlásky okrem hlásky „R“, ktorú by malo dieťa zvládnuť do piateho roku veku.
Kedy je už na mieste znepokojenie, keď dieťa ešte nerozpráva?
Dieťa by malo začať rozprávať okolo 15 mesiacov až do dvoch rokov. Môže však byť reč aj oneskorená, pričom nemusí ísť o narušený vývin reči. Je treba dať pozor na to, či dieťa počuje a či rozumie našim inštrukciám. V prípade, že sa reč aj napriek starostlivosti rodičov nerozvíja, treba navštíviť odborníka: logopéda, psychológa, príp. foniatra.
Keď je rodič znepokojený, má to najskôr riešiť s pediatrom alebo môže priamo kontaktovať logopéda?
Rodič môže kontaktovať logopéda, ale potrebuje výmenný lístok od svojho pediatra k logopédovi.
Aké sú najčastejšie poruchy reči u detí?
Najčastejšie sa vyskytujúcou poruchou je Dyslália. Je to porucha výslovnosti jednotlivých hlások. Potom sa vyskytuje už spomenutý oneskorený vývin reči, zajakavosť alebo narušený vývin reči.
Ktoré hlásky bývajú najproblémovejšie?
Najproblémovejšia a najťažšia je hláska „R“, ktorú sa deti naučia najčastejšie ako poslednú. Potom často deti nevedia hlásky l, k, g, v, f, c, s, z, č, š, ž a ď, ť, ň.
Ktoré chyby sa časom upravia samé a ktoré určite nie?
Je to ťažko povedať. Záleží to aj od diagnózy. Pri bežných dysláliách stačí dieťaťu pomôcť len rozcvičením jeho oromotoriky, vyvodiť hlásku na správnom artikulačnom mieste a dieťa sa naučí pekne rozprávať. Nie vždy to však ide tak jednoducho, niekedy je proces správnej výslovnosti dosť dlhý. A pri narušenom vývine reči a pri zajakavosti treba čo najskôr začať s logopedickou intervenciou.
Ako dlho trvá liečba u dieťaťa, ktoré vyslovuje niektoré hlásky nesprávne?
Toto je veľmi individuálne. Niektorým deťom naozaj stačí len správne rozhýbať jazýček, usmerniť ho na správne artikulačné miesto a reč sa rýchlo upraví. U niektorých to však trvá dlho. Záleží to aj od motoriky jazyka, od jazykovej uzdičky, ktorá môže byť prirastená.
Je rozdiel medzi dievčatami a chlapcami v rozprávaní?
Vo všeobecnosti je známe, že dievčatá rozprávajú skôr a lepšie ako chlapci. Potvrdzuje sa to aj v ambulanciách, kde naozaj prevládajú viac chlapci s poruchami reči.
Sú vhodnou pomôckou pri učení správnej výslovnosti aj rôzne DVD?
Môžu sa využiť pri rozcvičovaní jazýčka aj tieto moderné pomôcky, ale ja by som odporúčala, aby spolu s dieťaťom pracoval aj rodič, aby malo dieťa kontrolu, či to robí podľa DVD správne.
Aké najčastejšie chyby robia rodičia pri naprávaní výslovnosti dieťaťa? Čo určite nerobiť?
Možno najčastejšou chybou je tzv. maznavá reč. Rodičia často hovoria, že im sa to tak páči, ako dieťa rozpráva. Ideálne je rozprávať s dieťaťom odmalička čisto, správne vyslovovať, hovoriť s dieťaťom tvárou v tvár, nakoľko dieťa sa učí odzeraním a počúvaním. V nižšom veku nepoužívať veľa zdrobnenín, lebo to je pre dieťa ťažšie vysloviteľné. Je dôležité aj to, aby rodič neopakoval po dieťati slovo nesprávne, ale naopak, aby dal dieťaťu odozvu, že mu rozumel a využil to na to, aby mu slovo povedal správne bez toho, aby dieťa na to upozornil. Napr. dieťa povie : „aha tita“, myslí tým mačku. Rodič ho nemusí upozorňovať, že to povedal zle, ale okomentuje jeho výrok a povie: „Áno, je tam cica“. Takto dieťa počuje slovo správne. Čo sa týka výslovnosti hlások, rodičia by sa mali obrátiť na odborníka, lebo niekedy svojou snahou urobia viac zla ako dobra, nakoľko nepoznajú artikulačné miesta tvorenia jednotlivých hlások. Najviac to vidieť pri snahe naučiť dieťa povedať hlásku „R“. Rodičia často hovoria deťom: „povedz ryba, rak atď. a hovoria im slová s „R“ na začiatku. Dieťa sa snaží opakovať, a hlásku tlačí z hrdla.
Čím to je, že niektoré deti hovoria čisto už od najmladšieho veku a iným to nejde?
Tu zohráva úlohu viac faktorov. Môže ísť o zníženú motoriku hovoridiel, o vrodenú dispozíciu, keď aj rodičia dieťaťa alebo jeden z rodičov mal poruchu reči a musel to tiež riešiť cez logopéda. Ďalší dôležitý faktor je sociálne prostredie dieťa, ktoré by mu malo vytvárať dostatok stimulov na rozvoj reči.
Autor: Nikela
