Použitie pupočníkovej krvi odobratej na Slovensku
Slovenská pupočníková krv sa použila už 63-krát. Z toho 23-krát na Slovensku pre malých pacientov. Išlo o liečbu vlastnou pupočníkovou krvou alebo krvou od súrodenca. Do zahraničia sa vydalo 40 jednotiek pupočníkovej krvi od dobrovoľných darkýň pre dospelých aj detských pacientov. Boli to krajiny ako USA, Holandsko, Francúzsko, Veľká Británia, Austrália, Brazília, Kanada, Taliansko, Izrael, Dánsko, ale aj naši susedia Česká republika, Maďarsko a Rakúsko.
Čo je pupočníková krv
Po pôrode dieťaťa zostáva v pupočníku (3 %) a v placente (97 %) krv, ktorá sa nazýva pupočníková krv. Na konci tehotenstva má placenta priemer asi 22 cm a je asi 2 až 2,5 cm hrubá. Pupočná šnúra dieťatka je dlhá približne 40 až 50 cm.
Ako sa odoberá
Krv sa odoberá zo žíl placenty a pupočnej šnúry ihneď po pôrode, a to po pre strihnutí pupočnej šnúry. Odber je bez bolestný a nezaťažuje dieťa ani matku. Vykonáva ho pôrodník alebo pôrodná asistentka pomocou odberovej súpravy, ktorá je podobná ako pri darovaní krvi. Ihlou sa napichne pupočná žila a krv sa nechá vytiecť do odberového vaku. Celý proces trvá približne 5 minút. Priemerný objem odobratej pupočníkovej krvi je 87 ml. Najväčší objem, ktorý sa na Slovensku odobral, mal 418 ml.
Čo ovplyvňuje odber
Každý odber pupočníkovej krvi je špecifický. Množstvo odobratej krvi závisí od faktorov, ako sú veľkosť dieťaťa, veľkosť placenty, dĺžka pupočnej šnúry, množstvo zvyšnej krvi v placente a pupočníku a pod. Pre samotné použitie pupočníkovej krvi nie je dôležitý jej objem, ale počet tzv. jadrových buniek, ku ktorým patria aj krvotvorné kmeňové bunky. Táto koncentrácia sa zisťuje počas spracovania. V 1 ml pupočníkovej krvi je priemerne 10 miliónov jadrových buniek.
Ako dlho sa odoberá
Pupočníková krv sa na Slovensku odoberá už viac ako 20 rokov. Vôbec prvý odber sa u nás urobil v
roku 1995 pre chorého súrodenca. Odbery sa realizujú v takmer všetkých pôrodniciach na Slovensku a naši gynekológovia už urobili niekoľko desiatok tisíc odberov pupočníkovej krvi.
Spracovanie
Po odbere sa pupočníková krv prevezie z pôrodnice do špeciálneho laboratória. Základné spracovanie trvá 60 minút a potom nasleduje kryokonzervácia – zmrazenie. Tá však nemôže byť náhla, aby sa nepoškodili kmeňové bunky. Proces trvá 90 minút a je riadený počítačom, ktorý zabezpečí postupne ochladzovanie až na požadovanú teplotu. Takto pripravená pupočníková krv sa vloží do biologického kontajnera, kde sa dlhodobo skladuje v parách tekutého dusíka pri teplote blízkej -190 °C. Tento systém je nezávislý od dodávky elektrickej energie.
Ako dlho vydrží
Na základe doterajších poznatkov sa predpokladá, že pupočníková krv môže byť zamrazená po dobu ľudského života – pokiaľ je kryokonzervovaná a uložená v tekutom dusíku alebo v jeho parách. Najstaršie zamrazené živé bunky úspešne použité v medicíne mali 50 rokov!
Míľniky pupočníkovej krvi
Liečba transplantáciou krvotvorných buniek sa realizuje už 60 rokov. Zdrojom týchto buniek je kostná dreň, periférna krv a posledných 30 rokov aj pupočníková krv. Prvýkrát sa použila v roku 1988 v Paríži. Išlo o pupočníkovú krv od súrodenca. Prvá liečba vlastnou pupočníkovou krvou prebehla o desať rokov neskôr – v roku 1998 v brazílskom Sao Paolo. Prvé použitie vlastnej pupočníkovej krvi v Európe bolo práve na Slovensku v roku 2004.
Využitie
Primárnym cieľom liečebného využitia pupočníkovej krvi bola obnova krvotvorby po zlyhaní kostnej drene. Jej využitie sa neustále rozširuje vďaka klinickým experimentálnym štúdiám vo svete, kde lekári sledujú použitie vlastnej pupočníkovej krvi pri liečbe detskej mozgovej obrny, autizmu a iných ochorení v rámci regeneratívnej medicíny.
Autor: Nikela
