Čisté zuby sa nekazia #2

V predchádzajúcom vydaní sme hovorili s diplomovanou dentálnou hygieničkou Jaroslavou Macejkovou o tom, že pravidelné umývanie zubov, preventívna prehliadka u zubára a ošetrenie u dentálnej hygieničky sú základom pre zdravý chrup.

Pokračovanie článku:  Čisté zuby sa nekazia

Už prvé mliečne zúbky treba začať mechanicky čistiť, zotierať ich povrch a neskôr naučiť dieťa na zubnú kefku. Asi v šiestich rokoch vyrastie za poslednou mliečnou päťkou dieťaťu trvalý zub šestka. Potom sa začnú kývať horné a dolné jednotky a dvojky. Vtedy rodičov znepokojujú dve veci: 1. trvalé zuby sú akési žlté, 2. nové zuby sa začínajú kriviť. “Mliečny zúbok je krehký, priesvitný, má mliečnu farbu a jeho sklovina je menej odolná. Trvalý zub naberá na veľkosti, objeme a sklovina je odolnejšia. Keď však vypadajú všetky mliečne zuby, rodič si uvedomí, že dieťa má vlastne rovnomerne sfarbený trvalý chrup. Iná vec je, keď nie sú zuby umyté a je na nich povlak,” hovorí dentálna hygienička.

Mliečne zúbky sú maličké, preto, keď vyrastie trvalý zub, nemá dostatok priestoru a zuby sa môžu začať kriviť. Odborníci rodičom vysvetlia, že dieťaťu ešte postupne bude rásť horná čeľusť aj sánka, všetko sa v ústach prispôsobí, chce to len svoj čas. Isté obdobie majú deti zmiešaný chrup – trvalé aj mliečne zuby. “Veľmi krivý chrup posielame na zubnú ortodonciu na preventívne vyšetrenie, ale aj to až vtedy, keď už sú vyrastené trvalé šestky, dvojky a jednotky na hornej aj dolnej čeľusti. Vtedy môže lekár – ortodont zvážiť nosenie prvého zubného strojčeka, ktorý si dieťa nasadzuje na noc.

shutterstock_247658350

Pri kompletnom trvalom chrupe už treba používať na hygienu chrupu zubnú kefku a podľa individuálnej potreby aj interdentálnu (medzizubnú) kefku, dentálnu niť, jednozväzkovú kefku a ďalšie pomôcky. Tie je dobré naučiť sa používať za asistencie dentálnej hygieničky, pretože nesprávne používanie môže byť sebapoškodzujúce. “Interdentálna kefka má špirálkovitý tvar. Deti ju ešte nedokážu dobre používať, preto musíme inštruovať rodiča,” vysvetľuje  Macejková.

Zdravé ďasno je bledoružové, nekrváca a tesne prilieha okolo zuba. Ak však má odtiene tmavoružovej, červenej, dokonca až fialovej farby, ide o chorobný proces. Také ďasno na akýkoľvek podnet krváca – pri čistení zubov, zahryznutí do tvrdšej stravy. Zubné pasty proti krvácaniu sú dobré, ale nikdy neodstránia podstatu problému. Je preto čas na vyšetrenie u dentálneho hygienika. “Vyšetrovacím nástrojom vydráždim ďasno, čím zisťujem, do akej miery sa rozkrváca. Zdravé ďasno nekrváca,” hovorí dentálna hygienička. “Po milimetroch sondujem, či ďasno okolo zuba tesní. Keď je uvoľnené a môj nástroj môže vniknúť do hĺbky viac ako 3 milimetre pod okraj ďasna, začína to byť problém. Pri uvoľnení ďasna na 4-5 mm ide o počiatočné štádium parodontitídy, do hĺbky 6-7 mm je to už stredne ťažký stupeň a pri viac ako 7 mm už ide o ťažké poškodenie, sú to tzv. parodontálne vaky,” hovorí Macejková.

shutterstock_409473940

Parodontitída je zápalové infekčné degeneratívne ochorenie, ktoré sa však dá úspešne zastabilizovať. “Volím podľa závažnosti stavu buď klasickú dentálnu hygienu – ošetrenie každého jedného miesta postihnutého parodontálnym vakom, alebo aj tzv. DNA sondu – analýzu,” vysvetľuje Macejková. Ide o odobratie piatich vzoriek z postihnutých uvoľnených priestorov okolo zubov na malé papierové sondy, ktoré potom putujú na laboratórny rozbor. Ten ukáže, aký druh baktérie sa nachádza v postihnutých priestoroch, a ktoré z antibiotík treba pacientovi predpísať na preliečenie, teda zastavenie chorobného procesu. “Pacient prichádza po výsledok, ale skôr, ako mu nasadíme antibiotickú liečbu, musím mu každý jeden zub vyčistiť, aj taký, ktorý nie je postihnutý parodontitídou. Nástrojom oškriabem povrch zubu, zvlášť v hĺbke parodontálnych vakov. Je to tzv. hĺbková kyretáž. Po nej si hneď nasadí pacient antibiotiká, niekedy ide aj o ich kombináciu. Osem týždňov po dobratí antibiotík zaznamenávame veľmi dobré výsledky. Poškodený priestor sa dokáže stiahnuť aj o 3-4 mm, ale predpokladom úspechu je aj zmena spôsobu čistenia zubov a medzizubných priestorov zo strany pacienta,” hovorí Jaroslava Macejková.

Po zubnom kaze sú najčastejšími práve ochorenia závesného aparátu zubov.  Môžu postihnúť deti aj dospelých. “Málokto si pritom uvedomuje, že aj pri takej príjemnej činnosti, akou je bozkávanie, môžeme byť infikovaní baktériami, ktoré sa podieľajú na vzniku parodontitídy.”

Takže – je celkom užitočné pozrieť sa partnerovi na zúbky!

Prečítajte si tiež:

Čisté zuby sa nekazia #1

[dropcap type=”1″]T[/dropcap]Oľga Belešová