S Helenou Krajčiovou a jej partnerom Martinom Hasákom sa rozprávajú Petra a Mravec.
Kto je u vás viac „doma“ v kuchyni?
Helenka – Ja. Martin nemá veľmi k tomu vzťah. Ale mňa to niekedy celkom baví. Kupujem si také pekné kuchárske knihy, sú aj jedlá s nejakou výživovou hodnotou, ale musí to byť aj dobré. A také veci aj varím. Dnes našťastie žijeme v dobe, keď napíše hoci aj vegánka kuchársku knihu, takú som si kúpila a vegánske jedlo sme jedli tak, že sme sa zalizovali až za ušami. Surová zelenina a neuveriteľne dobrá omáčka. A to je výborné: aj zdravé, aj dobré. Ale papáme aj mäsko. Ja mám posledné roky úchylku na slaninu.
Martin – Naozaj nemám dôvod riešiť kuchyňu, to mám zabezpečené na nadštandardnej úrovni, ale ja som upratovač. Milujem čistotu, milujem vysávač, máme ich tri a to je moje. Takto to máme rozdelené: kuchyňa Helenka – upratovanie ja.
Si schopný aj niečo opraviť?
Martin – Áno, určite. Vyrastal som v dome a zvládam základné úpravy a opravy, ako vŕtania, prepínania, zapínania, inštalácie. A považujem za povinnosť každého chlapa, aby to vedel.
Máte nejaké idey, alebo zdedené zvyklosti, ktoré si ctíte a vedú vás životom? Niekto tomu hovorí aj životné krédo…
Helenka – Myslím si, že upokojovať svoje okolie aj seba je fajn a dobrému čas neutečie. A v tom je asi skryté všetko. Anike chcem odovzdať jediné. Aby milovala ľudí a život. Každá chvíľa môže byť krásna. Cíťme prítomnosť, obyčajné bytie. Napríklad tu sme si teraz posedeli, príjemne sa porozprávali, niečo sa dozvedeli o vás, vy o nás a aj my navzájom. Dozvedela som sa čosi od Martina o sebe a to bolo tiež príjemné, počuť pekné slová. On sa dozvedel o sebe odo mňa. Každá chvíľka, aj tá, nad ktorou by sme možno iba mávli rukou, sa dá prežiť naozaj a môže byť veľmi obohacujúca a obsažná. Je vždy na nás, čo si pre seba vyberieme.