SYLVIA, 38 ROKOV, ADMINISTRATÍVNA PRACOVNÍČKA
Expresná matka a čičmiansky vzor
Pri spomienke na môj druhý pôrod sa musím pousmiať. Navyše mi ho pripomína moja druhá dcéra Paťka, ktorá má od nápadu k činu vždy krátku cestu. Prenášala som ju po termíne jediný deň, ale manžel si užil za pár hodín poriadne zmeny mojich nálad. „Nechceš skúsiť schody?“ – navrhol zo zúfalstva. Bojovne som si chytila svoje tehotenské bruško, obula dreváky a stúpala o poschodie vyššie. Len čo som dosiahla posledný schod, bum! Praskla mi plodová voda! Nikdy nezabudnem, ako som manžela upokojovala, že máme čas. Sprcha, obliecť, zbalená taška a už sme sa šinuli autom desať kilometrov do pôrodnice. Pociťujúc výrazné kontrakcie a tlaky v podbrušku som si už nebola istá naším náskokom a keď ma vo výťahu pôrodnice ukladala pôrodná asistentka na lôžko, rodila som už hlavičku. Na sálu sme nedošli. Paťka to vzala hopom a v náručí sa mi ocitla už na chodbe. Keď sa ju teraz, už dospelú, snažíme v akomkoľvek konaní spomaliť, so smiechom poznamená: „Tí, ktorí majú čas, sa niekedy nedostanú načas tam, kam majú.“ Nuž, má pravdu. Na pôrodnej sále som už dostala len tri preventívne stehy s dôvetkom lekára: „Za expresný pôrod čičmiansky vzor zadarmo!“
NAĎA KARVAIOVÁ, 36 ROKOV, OPERÁTORKA VÝROBY
Sanitka to nestihla
S vidinou pokojne stráveného príchodu Nového roka som sa nechala koncom decembra v poradni pre tehotné mamičky učičíkať, že pôrod ešte počká. Posledné dni starého roka sa ozývali bolesti, ignorujúce termín deviaty január. Rodiť som chcela u svojej gynekologičky v neďalekom meste. Keby som vedela, čo sa zomelie o dva dni, ani sa od nej nepohnem. Keď som deň pred Silvestrom vstala, sneh už siahal po plot a snežilo ďalej. Pomyslela som si: „Len aby to nebolo dnes!“ Cítila som totiž bolesti a tie neutíchli ani popoludní. Z garáže sme auto nedostali, o druhej sme zavolali sanitku. Z polhodiny na jej príchod sa stalo niekoľko adrenalínových hodín so zapojením skvelých susedov. Pomoc vyslaná z dvoch smerov uviazla v závejoch, preto svokra zavolala dve zdravotné sestry z obce. Nikdy neboli pri pôrode, spolu s manželom to ale skvelo zvládali a ja som dúfala v príchod zdravotníkov. Sused zatiaľ odhŕňal na svojom traktore sneh z ulice, aby bola voľná. Pôrod doma ma zastihol nepripravenú a aj po rokoch musím konštatovať, že sa to s prvým pôrodom dcéry v bezpečnej blízkosti lekárov nedalo porovnať. Skúsenú gynekologičku sme mali iba „na telefóne“ a moje susedy, našťastie, nezutekali ani po päťnásobnom prerušení spojenia. Zohrievanie vody, nožničky dezinfi kované nad plameňom, plachta pre dieťa, nahriate detské oblečenie, či dokonca šnúrka z čiapky plyšového macka na podviazanie pupočníka. Pripravili všetko a pomohli mi aj pri ťažkostiach v závere. Sanitka prišla dve minúty po všetkom a do pôrodnice nás už brala dvoch. Mňa a v poradí šiesteho Jožka v rodine.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Katarína Kopcsányová
