Kedy si dieťa uvedomí, že odchodom do inej miestnosti nezmiznete?
Od akého veku prestane svoj odraz v zrkadle považovať za kamaráta?
Prečo si zakrýva oči a predpokladá, že ho nik nevidí?
Dieťa sa rodí bez schopnosti vnímať seba a väčšinu okolitého sveta. Jeho správanie bezprostredne po pôrode primárne ovplyvňujú reflexy a prvé návyky a jeho svet je tvorený tým, čo je schopné zmyslami rozoznať. Až postupným vývinom, dozrievaním zmyslov a učením začína rozlišovať samého seba, je schopné konať zámerne, neskôr aj myslieť v pojmoch a predstavách či logicky usudzovať. Napredovanie jeho kognitívneho vývinu je možné vidieť aj v spomínaných špecifických prejavoch správania.
Uvedomenie si stálosti objektov: Kedy si dieťa uvedomí, že odchodom do inej miestnosti nezmiznete?
Dieťa po narodení vníma svet len ako určité vonkajšie a vnútorné podnety, ktoré ešte nedokáže úplne prepojiť. Môžeme si to predstaviť tak, že vníma len jednotlivé obrazy a zatiaľ ich nespája do väčšieho celku. Postupným vývinom sa jeho schopnosti zlepšujú a dieťa si ich s radosťou testuje (manipuluje s predmetmi, obzerá si svoje pohybujúce sa ruky). Toto vývinové obdobie trvá približne do dvoch rokov a v jeho konečnej fáze dochádza i k úplnému rozvoju schopnosti vnímania stálosti objektov. Dieťa pochopí, že objekty neprestanú existovať, keď sa stratia z jeho zorného poľa. Aj táto schopnosť sa vyvíja postupne, učením a zrením.
Dieťa do približne štyroch mesiacov si neuvedomuje stálosť objektov vôbec. Preto sa snaží rukou dosiahnuť hračku, ktorú vidí, ale ak ju skryjeme, viac sa o ňu nezaujíma.
Medzi štvrtým a ôsmim mesiacom sa schopnosť vnímania stálosti objektov len začína rozvíjať. V tomto období dokáže dieťa získať čiastočne skrytú hračku. Ak hračku ukryjeme úplne, napr. prekryjeme dekou, prestáva sa o ňu zaujímať.
V období medzi ôsmim a dvanástym mesiacom začína byť dieťa schopné zámernej činnosti. V tomto veku sa rozvíja aj schopnosť vnímať stálosť objektu. Dieťa už dokáže nájsť hračku, ktorá je úplne skrytá. Približne v tom istom čase si tiež uvedomí, že odchodom do inej miestnosti nezmizneme.
Uvedomenie si seba samého: Od akého veku prestane dieťa svoj obraz v zrkadle považovať za kamaráta?
Deti väčšinou milujú zrkadlá a sledovaním svojho odrazu sa dokážu veľmi dobre zabaviť. Neraz dokonca bozkávajú svojho „kamaráta“ v zrkadle alebo sú schopné obchádzať zrkadlá na stojanoch a hľadať ho za nimi. Neuvedomujú si totiž, že v zrkadle vidia seba. Toto poznanie prichádza pomerne neskoro a súvisí s rozvojom sebauvedomenia.
Dojča do jedného roka ešte nerozlišuje seba od okolitého sveta. Nedokáže myslieť v sekundárnych reprezentáciách (nepredstavuje si to, čo práve nevníma zmyslami). K tomuto zložitému procesu diferenciácie seba od okolitého sveta dochádza niekedy v druhom roku života (medzi 12-tým a 24-tým mesiacom). Typickým znakom sebauvedomenia je, že deti o sebe prestávajú hovoriť v tretej osobe a začínajú používať ja-jazyk. V tomto období sa tiež začína obdobie prvého vzdoru. Dieťa začína s chuťou testovať svoj vplyv na okolitý svet.
Zrkadlo ponúka priestor pre zaujímavý experiment testujúci úroveň sebauvedomenia. Dieťaťu nakreslite výraznú škvrnu na tvári, napríklad rúžom. Škvrna musí byť dobre viditeľná, aby si ju dieťa okamžite všimlo. Postavte ho pred zrkadlo a sledujte jeho správanie. Ak sa snaží zotrieť škvrnu z tváre „kamaráta“ v zrkadle, k rozvoju sebauvedomenia zatiaľ nedošlo. Ak si ale zotiera rúž zo svojej tváre, možno s istotou povedať, že si je vedomé seba samého a vie, že v zrkadle vidí svoj odraz.
Poznávací egocentrizmus: Prečo si zakrýva oči a predpokladá, že ho nik nevidí?
Štvorročné dieťa sa dokáže svojim rodičom postarať o veľmi príjemnú zábavu, keď si zakryje rukami oči a zakričí: „Hľadajte ma!“
Myslenie dieťaťa predškolského veku je ešte veľmi egocentrické. Dieťa berie do úvahy len svoje názory a svoj uhol pohľadu. Nie je zatiaľ schopné brať do úvahy iné perspektívy a pozerať sa na situáciu z hľadiska niekoho iného ako seba. Zjednodušene povedané, nedokáže pochopiť, že niekto iný môže vidieť veci a situácie inak. V konkrétnom ani v prenesenom zmysle slova. Neuvedomuje si, že ak stojíte inde, vidíte vo svojom zornom poli niečo iné. Preto prirodzene predpokladá, že ak nevidí ono vás, nevidíte ani vy jeho. Predpokladá apriórnu platnosť a správnosť svojich vnemov a úsudkov. Tento poznávací egocentrizmus trvá približne do piateho až šiesteho roku života.
Autorka článku je psychologička
