Dieťa sfúkne šesť sviečok na narodeninovej torte a už cupitá s aktovkou do lavíc. Presnejšie povedané, deti u nás nastupujú do základnej školy najbližší september po tom, ako dosiahli šesť rokov. Školská dochádzka je totiž povinná pre každého a jej plnenie sa začína práve v školskom roku nasledujúcom po šiestych narodeninách dieťaťa.
Nie každé dieťa je však v tomto veku na nástup do školy pripravené. Deti sa totiž nevyvíjajú podľa kalendára. Dozrievanie jednotlivých funkcií u jedného a toho istého dieťaťa nemusí byť rovnomerné a niektorá oblasť môže v tom-ktorom veku jednoducho zaostávať. Dôležité je tieto individuálne odchýlky zistiť včas a ak je to v záujme dieťaťa, nástup do školy jednoducho o rok odložiť. Naša legislatíva to umožňuje.
To, že dieťa nie je v šiestich rokoch pripravené na nástup do školy, neznamená, že je menej šikovné alebo že bude v budúcnosti v škole výrazne zaostávať. Pravdepodobne len potrebuje dozrieť.
Ako môžu rodičia rozpoznať, že ich dieťa nie je pre školu dostatočne zrelé
Diagnostika školskej zrelosti je, samozrejme, v rukách odborníkov. Všímavý rodič však dokáže spravidla celkom spoľahlivo rozpoznať, že jeho dieťa ešte nie je na zaškolenie pripravené. Väčšina mamičiek popisuje svoje deti ako „príliš hravé“, „veľmi detské“ alebo „roztržité, nesústredené“. Existujú však aj ďalšie indikátory napovedajúce nezrelosť dieťaťa v niektorej oblasti, resp. jeho globálnu nepripravenosť na nástup do školy:
- Dieťa nezvláda ani základné sebaobslužné činnosti, napr. nedokáže sa samo najesť, obliecť, obuť, pozapínať, umyť, použiť WC.
- Dieťa má problémy s výslovnosťou viacerých hlások, rozpráva nezrozumiteľne alebo ešte nedokáže tvoriť dlhšie, zložitejšie vety.
- Dieťa sa neorientuje v základných informáciách o sebe a o svojej rodine (ako sa volá, kde býva, kto sú jeho rodičia a pod.).
- Dieťa nevie počítať do päť, resp. nedokáže spočítať predmety do päť kusov.
- Dieťa nepozná ani základné farby.
- Nevydrží sedieť pri činnosti, je ťažké ho zaujať knižkami, obrázkami, kreslením alebo vyfarbovaním. Neustále sa vrtí, neobsedí.
- Dieťa nedokáže reprodukovať nijakú básničku ani povedať stručný obsah z krátkej prečítanej rozprávky.
- Nedokáže správne uchopiť ceruzku, nekreslí pevné línie alebo o kreslenie vôbec nemá záujem.
- Pri kresbe ľudskej postavy kreslí hlavonožca alebo inak výrazne deformovanú (anatomicky nesprávnu) postavu.
- Neorientuje sa v priestore – nevie, kde je hore, dole, vpredu, vzadu.
- Dieťa je príliš malé vzrastom, fyzicky slabé alebo má somatické ochorenie.
Čo môžem ako rodič urobiť, ak predpokladám, že moje dieťa nie je pripravené na nástup do školy?
Rodičia budúcich prvákov (rovnako ako rodičia všetkých školopovinných detí) majú u nás právo bezplatne využívať služby centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v mieste svojho bydliska. V takýchto školských zariadeniach pracujú odborníci – psychológovia a špeciálni pedagógovia, ktorí urobia dieťaťu kompletné vyšetrenie školskej zrelosti a odporučia vám odklad školskej dochádzky, resp. nástup dieťaťa do školy. Mali by vám tiež vysvetliť, v ktorých oblastiach vaše dieťa zaostáva a ako je vhodné určitú schopnosť alebo zručnosť trénovať. Môžu vám napríklad poradiť hravé cvičenia na zdokonaľovanie jemnej motoriky, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre osvojenie si písania alebo činnosti, ktorými môžete posilňovať pozornosť či pamäť dieťaťa. Usmernia vás tiež v ďalšom postupe v prípade nutnosti odkladu povinnej školskej dochádzky. Spravidla je potrebné doručiť žiadosť s podpisom zákonného zástupcu riaditeľovi školy, do ktorej by malo dieťa nastúpiť. Súčasťou žiadosti je odporúčanie odborníka. V prípade, ak majú ťažkosti dieťaťa somatické príčiny (dieťa je slabé, prípadne choré), je na mieste, aby týmto odborníkom bol pediater. Až na základe rozhodnutia vydaného riaditeľom základnej školy je odklad povinnej školskej dochádzky právoplatný.
Ak rodičia sami neiniciujú vyšetrenie školskej zrelosti u svojho dieťaťa, môže im ho odporučiť škola na základe preverenia schopností dieťaťa pri zápise do prvého ročníka. Tento sa na väčšine škôl koná niekedy v mesiaci apríl pre nasledujúci školský rok. Na mnohých zápisoch budúcich prváčikov sú už dnes prítomní odborníci z centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie. V každom prípade sú tu však skúsení pedagógovia, ktorí dokážu na základe niekoľkých úloh urobiť hrubý skríning a v prípade potreby odporučiť rodičom vyšetrenie školskej zrelosti v centre.
Prečo je v niektorých prípadoch vhodné školskú dochádzku odložiť a ako to vysvetliť dieťaťu?
V rámci vyšetrenia školskej zrelosti sa odborníci zameriavajú na úroveň zrelosti všetkých čiastkových funkcií, ktoré sú predpokladom pre úspešné zvládnutie zaškolenia. Spravidla sa sleduje úroveň vedomostí, pozornosti, pamäti, jemnej motoriky, vizuomotorickej koordinácie a grafomotorických schopností dieťaťa, reč a sociálna zrelosť. Ak niektoré z týchto oblastí výraznejšie zaostávajú, je viac ako pravdepodobné, že dieťa bude mať problémy zvládnuť nároky školy a školského prostredia.
Prváčikovia znášajú školské zlyhávanie veľmi ťažko. Deti sú v tomto veku spravidla veľmi snaživé, sústredené na výkon a veľmi citlivé na pochvalu a pozitívnu spätnú väzbu od okolia. Toto vývinové obdobie je tiež senzitívne vzhľadom na budovanie reálneho sebaobrazu a uvedomovanie si vlastných kompetencií. Ak prváčik v škole zlyháva, môže prísť pomerne ľahko k rozvoju pocitu vlastnej nedostatočnosti, menejcennosti a k znižovaniu sebadôvery. Dieťa je frustrované a ojedinelý nie je ani rozvoj druhotných psychosomatických a psychických ťažkostí (napr. tikové poruchy, enuréza, depresie a pod.).
Dôvod odkladu povinnej školskej dochádzky nie je vhodné pred dieťaťom zamlčovať. Deti v žiadnom prípade neklameme, ale všetky informácie im podávame spôsobom primeraným veku a vývinovej úrovni. Šesťročnému dieťaťu budete asi ťažko vysvetľovať, že jeho vývin neprebieha úplne rovnomerne, a tak niektoré funkcie jednoducho zaostávajú. Je vhodnejšie mu povedať, že niektoré činnosti budete musieť ešte precvičiť, aby sa na budúci rok cítilo v škole lepšie a aby ľahšie zvládlo písanie a čítanie s pani učiteľkou. Rodičom vždy odporúčam úprimný rozhovor, v ktorom sa držia otázok dieťaťa a nehovoria deťom viac ako chcú vedieť.
Autorka článku je psychologička
