Pribúda tiež žien, ktoré dieťa nestihli do tridsaťpäťky. Ale pozor – po dosiahnutí tohto veku už založenie rodiny skutočne môže byť problémom.
Druhá demografická revolúcia
V posledných 20 rokoch sa trendy v našej spoločnosti výrazne menia. Stále viac párov žije „na divoko“, rozvod nie je žiadnou hanbou, rodí sa málo detí. Vedci zo Slovenskej akadémie vied sa rozhodli preskúmať motivácie ľudí a zistiť, kedy a za akých okolností sa rozhodujeme zakladať si rodinu. Ivan Lukšík z Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV hovorí: „Zažívame takzvanú druhú demografickú revolúciu. Na Slovensko dorazila až po „nežnej revolúcii“, no v západných krajinách je realitou už dávno. Súvisí s odkladom rodičovstva do neskoršieho veku – po tridsiatke. Z výskumov dokonca vyplynulo, že až 25 percent žien vôbec nechce mať deti. Materstvo dnes chápeme úplne inak ako kedysi. Už to nemusí nevyhnutne byť priorita každej ženy.“ Pribúda singles ľudí, ktorí si užívajú úspech, bavia sa, sú zahĺbení do práce. Často by si aj chceli nájsť partnerov a založiť si rodinu, ale s pribúdajúcimi rokmi je to čoraz ťažšie. Prirodzených situácií, kde by mohli nájsť vhodného partnera, totiž ubúda.
[pull_quote_center]V posledných 20 rokoch sa trendy v našej spoločnosti výrazne menia. Stále viac párov žije „na divoko“, rozvod nie je žiadnou hanbou a rodí sa málo detí. Zažívame tzv. druhú demografickú revolúciu. Na Slovensko dorazila až po „nežnej revolúcii“, no v západných krajinách je realitou už dávno. Súvisí s odkladom rodičovstva do neskoršieho veku – po tridsiatke.[/pull_quote_center]
Ako sa rozhodujeme pre rodinu?
Zdá sa, že kým sa rozhodneme založiť si rodinu, najskôr sa chceme finančne zabezpečiť, odštartovať úspešnú kariéru, kúpiť si byt, auto, pripraviť istý životný štandard pre seba a svoje budúce deti. To však nie sú jediné príčiny, prečo si zakladáme rodiny neskôr. Dokonca – podľa najnovšieho výskumu slovenských vedcov – nie sú ani najpodstatnejšie. „Tí, ktorí už deti majú, uvádzajú, že najpodstatnejšia bola u nich emočná túžba. Dieťa jednoducho veľmi chceli a cítili sa naň pripravení. Na druhom mieste uvádzajú, že sa pre dieťa rozhodli preto, že už našli vhodného partnera. A tretí dôvod – relatívne najmenej dôležitý – sú financie, teda – mali sme na to,“ uvádza na pravú mieru riaditeľ Ústavu výskumu sociálnej komunikácie SAV Gabriel Bianchi. Priemerný vek, kedy máme na Slovensku prvé dieťa, je 27 rokov, no stále viac je takých, ktorí to odkladajú až po tridsiatke. Zároveň tu platí priama úmera: čím vyššie vzdelanie, tým neskôr si zakladáme rodinu. Miroslav Popper zo Slovenskej akadémie vied dodáva, že je to vlastne prirodzené: „Druhá demografická revolúcia sa týka celej spoločnosti. Všetci majú deti neskôr, ale vysokoškoláci ich majú v ešte vyššom veku než ostatní. Je to preto, že potrebujú čas na dokončenie vzdelania, potom nastupuje kariéra a užívanie si pôžitkov, ktoré súčasný svet ponúka. Dnes je úplne výnimočné, ak má niekto dieťa počas štúdií.“ Z výskumu, ktorý SAV realizovala s podporou Agentúry na podporu výskumu a vývoja SR, tiež vyšlo, že väčšina z nás by chcela dve deti – to je však ideál, ktorý sa nám nedarí dosahovať. Mnohé rodiny majú totiž len jedno dieťa.
Riziká tehotenstva po magickej 35
Podľa lekárov je z fyziologického hľadiska biologicky ideálny vek na materstvo (resp. na prvé dieťatko) okolo 25 rokov. Organizmus ženy je mladý, zdravý, dobre sa prispôsobuje „druhému stavu“ … Plodnosť ženy začína pomaly klesať už po dovŕšení 27 rokov. Najväčší pokles zaznamenávame práve vo veku 35 rokov. Aj napriek tomu je oplodnenie prirodzenou cestou možné. Ak žena otehotnie vo vyššom veku, lekári ju prísnejšie sledujú, sú obozretnejší. Ak sú aj ženy vo veku 35 rokov a viac celkom zdravé, musia počas gravidity absolvovať celý rad odborných vyšetrení, pomocou ktorých sa môžu zistiť a zároveň vylúčiť všetky možné komplikácie a prípadné genetické poškodenia vyvíjajúceho sa plodu. Jedným z takýchto dôležitých vyšetrení je amniocentéza – dôkladný rozbor plodovej vody. Každá tehotná žena má určité riziko, že jej plod bude mať nejaké genetické poškodenie, ale miera rizika s vekom stúpa. Z tohto dôvodu má na amniocentézu nárok každá žena nad 35 rokov. Nerobí sa však automaticky, pretože je s tým spojené aj isté riziko (napr. potrat v asi 1% všetkých prípadov).
[pull_quote_center]Čím je žena staršia, tým ťažšie otehotnie. Šanca, že sa tak stane spontánne, prudko klesá. Dnes však, našťastie, máme viac možností ako kedysi. Ak sa nedarí otehotnieť prirodzenou cestou, je tu asistovaná reprodukcia. Na Slovensku existuje táto možnosť už viac ako 20 rokov. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa u nás narodilo v roku 1991. Dnes ich je približne už päť a pol tisíc.[/pull_quote_center]
Asistovaná reprodukcia
Čím je žena staršia, tým ťažšie otehotnie. Šanca, že sa tak stane spontánne, prudko klesá. Dnes však, našťastie, máme viac možností ako kedysi. Ak sa nedarí otehotnieť prirodzeniu cestou, je tu asistovaná reprodukcia. Na Slovensku existuje táto možnosť už viac ako 20 rokov. Prvé dieťa „zo skúmavky“ sa u nás narodilo v roku 1991. Dnes ich je približne už päť a pol tisíc. MUDr. Jozef Války stál pri zrode asistovanej reprodukcie v našej krajine: „Pokrok vedy v druhej polovici minulého storočia bol úžasný a ja som nesmierne šťastný, že som sa na ňom mohol zúčastniť.“ Prvé centrum asistovanej reprodukcie vzniklo pred 14 rokmi v Bratislave a dnes ich je už osem po celom Slovensku. Podľa Jozefa Válkyho to bez asistovanej reprodukcie v budúcnosti nepôjde: „Žiaľ, v súčasnosti výrazne klesá aj plodnosť mužov, o čom sa hovorí len málo. Až u 70 percent párov, ktoré chodievajú k nám, do ambulancie, je „na vine“ muž. Dokonca sa predpokladá, že na základe zhoršovania sa plodnosti mužov sa o 10 až 15 rokov budeme rozmnožovať len s pomocou asistovanej reprodukcie. Existujú takéto predpovede, aj keď si myslím, že sú trocha prehnané.“ Umelé oplodnenie prepláca poisťovňa do 39. narodenín ženy. Po zavŕšení tohto veku si to už musí pár platiť z vlastné vrecka. Stojí to (aj s liekmi) okolo 1300 až 1400 eur.
[quote_box_center]
Riziká tehotenstva po tridsaťpäťke
- zvýšená možnosť potratu
- riziko predčasného pôrodu
- hrozí tehotenská cukrovka
- dlhšia rekonvalescencia po pôrode
- hrozí genetické poškodenie plodu (Downov syndróm…)
- komplikovanejší pôrod
[/quote_box_center]
Nielen riziká, aj pozitíva
Vo vyššom veku sa síce stanete matkou ťažšie a vám aj dieťatku hrozia komplikácie, na druhej strane sú však staršie mamičky psychicky lepšie pripravené na materstvo. Z psychologického hľadiska ľahšie zvládajú tehotenstvo, stresy, starostlivosť o dieťa, ale tiež vlastné zdravotné ťažkosti. Vedia si graviditu vychutnať, sú pokojnejšie, zrelšie, pri malom bábätku akoby omladnú. Po materiálnej stránke sú väčšinou zabezpečené (byt, auto), nemajú obavy o financie. Po materskej dovolenke sa majú kam do zamestnania vrátiť (keďže kariéra je naplno zabehnutá). To všetko sú pozitíva, pre ktoré sa budúca mamička po tridsaťpäťke po psychickej stránke cíti lepšie. Na druhej strane je už ťažšie držať krok s malým dieťaťom, síl aj trpezlivosti vekom ubúda.
Na záver …
Tehotenstvo je krásne obdobie v živote ženy. Každá z nás ho prežíva inak a každá z nás zatúži po dieťatku v inom období svojho života. Nech už sa teda pre materstvo rozhodnete kedykoľvek, želáme vám, aby všetko dobre dopadlo a mali ste krásnu rodinku so zdravým dieťatkom.
[dropcap type=“1″]T[/dropcap] Eva Sládková
