Pupočná šnúra je zvláštna vec. Najskôr zásobuje živinami naše vyvíjajúce sa dieťa, odvádza z jeho tela škodliviny, spája nás s ním a počas pôrodu ho udržuje v bezpečí, kontroluje ho za nás, lebo, povedzme si otvorene, v tej chvíli nemáme pod kontrolou ani samé seba. Keď dieťatko príde na svet, nadýchne sa, a už ju zrazu netreba. Kyslík zaplní pľúca, kolonizuje krvný obeh a po prvom dojčení sa kruh uzavrie. Už nie sme dvaja v jednom, ale vo dvoch celkoch. Napriek tomu kolujú medzi ľuďmi reči typu: „Spája vás pupočná šnúra.“ To vtedy, keď sa dvaja nevedia od seba pohnúť. A minule som na zastávke vypočula rozhovor dvoch mladých ľudí: „Nemáš nožničky?“ Na spýtavý pohľad svojej polovičky, mladík poznamenal: „Chcem ťa odstrihnúť od matky, aby si ju neťahala s nami do kina.“ Nuž, hoci sa ten skutočný pupočník vyhadzuje, jeho duch prežíva ďalej. A niekedy sa aj mýtizuje. Naši predkovia o tom vedeli svoje, rovnako, ako aj obyvatelia niektorých krajín sveta v dnešnej dobe. Neveríte?
1. mýtus
Nestláčajte tehotnej žene pupok, lebo odtrhnete pupočnú šnúru!
Čo dodať? Ľudia kedysi verili tomu, že pupočná šnúra rastie z pupka, a nie z placenty. Má to istú logiku, ale jej zástancovia by rozhodne nemali chodiť na skúšku z anatómie.
2. mýtus
Tehotná žena nesmie dvíhať ruky nad hlavu, inak bude mať dieťa obtočenú pupočnú šnúru okolo krku!
Sú také ženy, čo to robia. Vieme o nich z videnia aj z počutia. Dvíhajú ruky pri cvičení, pri mávaní na taxík alebo na manžela s neprítomným pohľadom. Niektoré sa držia zubami-nechtami horizontálnej tyče v autobuse a iné vyskakujú od radosti s rukami nad hlavou, keď skončí futbalový zápas – bez ohľadu na výsledok. Podľa štatistík sa jedno zo štyroch detí rodí s pupočnou šnúrou obtočenou okolo krku, ale lekári tvrdia, že so zdvíhaním rúk počas tehotenstva to nesúvisí. Alebo?
3. mýtus
Tehotná žena by nemali chodiť pod šnúru na prádlo, inak bude mať jej dieťa pupočnú šnúru okolo krku!
A opäť tu máme fenomén obtočenia pupočnej šnúry okolo krku. Keby to bola pravda, tak obyvateľky panelákov by si mohli vydýchnuť. Nechcená komplikácia pri pôrode by postihovala jedine majiteľky rodinných domov a záhrad, kde si postavili sušiak a svoje prádlo sušia výlučne ekologicky. Keď k tomu pridáme aj jeho vešiavanie, čo bez zdvíhania rúk nejde, pravdepodobnosť zamotania bábätka do pupočnej šnúry by hraničila s istotou. Je to, zdá sa, proti rozumu, ale keď nechcete nič riskovať, a ešte si aj oddýchnuť, hoďte bremeno sušenia na okoloidúcich členov rodiny.
4. mýtus
Dieťa bude mať šťastný život, keď mu odložíte pupočnú šnúru!
Talizman. Ale kam ho odložiť – do perináka, sejfu alebo si ho dať zarámovať? Isté je, že niektorí naši predkovia tak činili podľa svojho svedomia a do istej miery aj vedomia. V Indii a v Mexiku by ste mohli stretnúť deti s vysušenou pupočnou šnúrou okolo krku. Spoznáte ich už z diaľky podľa toho, že za sebou vezú fúru šťastia. V iných krajinách je zvykom tento artefakt schovať v dome, toho žiarivým príkladom je Turecko. Spoločným menovateľom tohto úkazu je, ako inak, večný prísľub povestne vrtkavej šťasteny.
5. mýtus
Poroď dieťa, zasaď strom – a uvidíš!
Pupočník sa kedysi sadil spolu so stromom. V našich končinách to bola jabloň, v tých exotickejších palma a avokádovník. Ľudia sa snažili nevyhodiť niečo tak cenné a zároveň už nepotrebné, pričom tušili, že je to plné živín. Kým bol strom zdravý, bolo zdravé aj dieťa. A teraz hrozba pre všetky salóny krásy. V Európe sa pupočník s placentou sadil pod ružový ker, aby bolo dieťa krásne.
Priaznivcov zdravého rozumu ale nepoteší, že recept na bystrý um sa do povier o pupočnej šnúre nedostal. Nech je ako chce, aj tak sa všetkým rodičom na svete želá to isté a najdôležitejšie: Hlavne, nech je TO zdravé!
Autor: Nikela
